Bol to jeden z tých zážitkov, ktoré človeku nadlho zostanú v živej pamäti, hovorí o diele Great Good Places Katarína Slaninová, nezávislá kunsthistorička a kritička výtvarného umenia.
Našla ho v londýnskej galérii Domobaal na výstave u nás nie veľmi známej írskej autorky Ailbhe Ní Bhriain.
V kompletne tmavej miestnosti na približne meter veľkých obrazovkách bežali štyri videá. Každé z nich trvalo okolo desať minút a bolo poskladané z reálnych, zdanlivo náhodne naaranžovaných priestorov, ktoré boli doplnené veľkými čiernobielymi projekciami. Pohyb vo videách bol minimálny, pri letmom pohľade by ste mohli ľahko zameniť pohyblivé zábery za statickú fotografiu.
Dielo, ktoré mám rada
Ailbhe Ní Bhriain
Great Good Places (I)
HD video, colour, sound, 06.54 min, 2011
Pohľady na scénu sa striedali v pomalom strihu, ukazovali ju akoby z rôznych uhlov. „Až o chvíľu pochopíte, že nejde o rôzne pohľady na ten istý priestor, ale o vždy nanovo postavenú scénu, ktorá na predošlý záber odkazuje sériou opakujúcich sa detailov, ktoré stačia na vyvolanie ilúzie. Je to jeden z príkladov, keď nové médiá prinášajú do výtvarného umenia naozaj niečo nové. Stojí zato si ho pozrieť,” upozorňuje Slaninová.
Videá z Great Good Places môžu byť prezentované aj samostatne, v Londýne však boli všetky štyri spolu. „Sú tam jemné nadväznosti medzi jednotlivými časťami série, napríklad more v jednotke sa jemne včleňuje do tretieho videa,” vysvetľuje kritička.
Zvláštny sen
Ailbhe Ní Bhriain sa narodila v roku 1978, študovala na Royal College of Art v Londýne, žije v Corku. V jej tvorbe sú dve roviny, ktoré sa často prekrývajú. Na jednej strane pracuje s fotografiou, na druhej strane s videom. Fascinujúce na tom je, ako narába s protikladmi - reálne a nereálne, interiér a exteriér, vedomie a podvedomie.
Vytvára až surreálne, zneisťujúce momenty, keď využíva rekvizity, vybavenie kancelárie, vypchaté zvieratá, sochy, levitujúce drobné predmety, z ktorých kolážovým spôsobom vytvára iné svety.
Tým, že pracuje i s fotografiou, je pohyb v jej videách veľmi pomalý. Túto sériu inšpiroval Henry James a jeho poviedka Great Good Place, kde hlavný hrdina George Dane zaspí nad svojou prácou a nájde sa vo zvláštnom sne. Nevie, či je to realita, alebo je to niečo imaginárne. „A to je presne to, čo Ailbhe Ní Bhriain vytvára. Človek nevie,” komentuje Slaninová.
Utopíte sa v detailoch
Až pri pozornom pohľade odhalíte, že vo videách je spojená čiernobiela projekcia s utlmenou farebnosťou drobných detailov. „Na umení ma baví silná vizualita. Od prvého momentu ma to vtiahlo. V tmavej miestnosti si nevidel obrazovky, iba sa okolo teba vynárali zvláštne svety,” opisuje.
Kombinujú sa v nich autorkine fotografické zábery a videá, ktoré zbiera na svojich cestách. A niektoré časti sú iba generované na počítači.
„Sú plné drobných detailov a naozaj nie je ťažké sa v nich utopiť. Napríklad v štvrtej časti je to veterný generátor, krútiaci sa na pozadí. V rôznych záberoch je zobrazený z rôznych strán a podporuje tak ilúziu, že ide o rôzne pohľady na ten istý objekt. Mozog však rýchlo odhalí, že jednotlivé pohľady na centrálnu budovu nemôžu zobrazovať ten istý objekt a vzniknuté napätie je až nečakane dráždivé. Človek sa snaží vnímaný obraz nejakým spôsobom racionalizovať, dekódovať, snaží sa vytvoriť skladačku, finálny obraz fragmentov rôznych uhlov a perspektív, no ten sa nikdy nepodarí zložiť. Nenájdeme tam niečo stabilné a logicky vysvetliteľné či uchopiteľné,” hovorí Slaninová.
Nič nie je náhoda
Je to vlastne paradox, že hlavným konceptom tohto diela je popretie logiky. „Existuje typ eskapistického umenia - a toto dielo doň patrí - ktorého cieľom je poskytnúť únik a vytvoriť obrazy nereálnosti. Ale nereálnosti, ktorá vychádza z reality. Medzipriestor, medzisvet medzi realitou a snom,” dodáva kunsthistorička.
Štvrté video jej pripomenulo Hitchcocka. A Daniela Pitína, českého maliara, ktorý používa filmové kulisy interiérov, mal aj sériu malieb naviazanú práve na Hitchcockovu tvorbu.
„Je v tom niečo strašidelné, ale je to spôsobené hlavne neistotou, nedostupnosťou racionálneho vysvetlenia.”
Slaninovú očarilo aj to, koľko práce a pozornosti do svojich videí autorka vložila. „Jej precíznosť a až obsedantný dôraz kladený na každý detail sú fascinujúce. Každý prvok, každý predmet, každá čiara, výrez, pohľad, majú premyslené miesto. Nič nie je náhodné. Na pohľad je to všetko úplne prirodzené.”
Juraj Kováčik, editor hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik
