„Rada sa zaoberám krajinomaľbou,” hovorí maliarka Erika Miklóšová. Jej obraz sa volá Painting XI, lebo vždy pracuje na niekoľkých verziách naraz, ale málokedy zostanú všetky nažive. Jednotlivé podoby čísluje, väčšinu dodatočne premaľuje. Stáva sa, že na jednom obraze sú navrstvené aj dva-tri prepracované námety: „Nie vždy som s výsledkom spokojná.“ Painting XI sa jej však podarila hneď.
Ako podklad pod maľbu použila posteľnú obliečku namiesto bežného plátna – niekde ešte presvitá jej štruktúra. S posteľnými textíliami pracuje často a dielu tým dodáva citový, nostalgický náboj. Výjav je pohľadom do krajiny pri západe slnka: „Nie je to krajina nikoho, je to krajina, ktorú veľmi dobre poznám, kde som vyrastala.”
Erika Miklóšová pochádza z juhu Slovenska a k jeho meditatívnym vidieckym scenériám sa neustále vracia. Zachytáva ich náladu neuhladenými ťahmi štetca a expresívnou farebnosťou. Obraz vznikal na základe fotografie, autorka vyfotografovala západ slnka cez sklenú okennú tabuľu. A vo výsledku – v pravom hornom rohu - napokon nechala aj načrtnutú muchu. V ružových škvrnách sa odrážajú figúry z porcelánu, ktoré vyvolávajú dojem, že v krajine niekto prebýva. Pre autorku je to objavenie ďalšej dimenzie, vrstva farby ponúka realitu navyše.
Dielo: Erika Miklóšová: Painting XI, akryl na obliečke, ceruza, 140 x 170 cm, 2011
Výstava: Kraj(ina). Martin Kochan, Erika Miklóšová a Veronika Šramatyová, Flatgallery, Baštová 1, Bratislava, 27. mája – 30. júna 2014
