Ak sa vám zdá, že o nej málo počuť, nemýlite sa. Herečka Catherine Zeta-Jones sa radšej venuje deťom než nakrúcaniu filmov. Okrem toho bojuje s bipolárnou poruchou osobnosti, trápi sa pre rakovinu Michaela Douglasa a rozmýšľa, či má význam zachraňovať rozpadnuté manželstvo.
Čo môže byť pre herca viac než oscarový galavečer? Pre Catherine Zeta-Jonesovú výhra jej obľúbeného futbalového tímu Swansea City nad Bradford City. Vlani, keď kráčala po červenom koberci v Los Angeles a novinári sa jej pýtali, ako sa cíti, nevedela skryť vzrušenie.
„Je to tá najlepšia vec, čo sa dnes stala,“ odvetila. Nechápali, tak im to Michael Douglas, jej manžel, vysvetlil: „Swansea vyhrali, nepozerali ste správy? Obaja sa veľmi tešíme.“ Catherine Zeta-Jones si dokonca privstala, aby zápas mohla sledovať v priamom prenose.
Narodila sa totiž v Swansea, druhom najväčšom meste Walesu a je veľkým lokálpatriotom.
Som Walesanka a Wales je najkrajšie miesto na svete, hovorí, kadiaľ chodí.
„Najúžasnejšie na tom je, že prídem do krčmy a stretnem každého, s kým som chodila do školy. Spýtajú sa, ako sa mi darí, poviem, že dobre, práve nakrúcam film s Antoniom Banderasom a Anthonym Hopkinsom a oni len kývnu hlavou: ‚To je fajn.‘ Nič viac, chápete?“
Nevedno, či ju fascinuje futbal ako šport, alebo je to len spôsob, ako prejaviť hrdosť na svoje rodné mesto. Už roky žije v USA a tak aspoň cez médiá posiela povzbudivé odkazy svojmu futbalovému klubu. „Myslím na vás, na hráčov aj na fanúšikov, do toho, Swansea!“
„Pochádzam z rodiny fanúšikov Swansea, odmalička som so zatajeným dychom sledovala play off finále vo Wembley,“ hovorí. „Živo si spomínam na to, keď Swans hrali naposledy top flight football niekedy začiatkom osemdesiatych rokov. Milovala som každú minútu toho zápasu.“