Činohra, balet, opera, šestnásť súborov, z toho trinásť zahraničných z deviatich krajín. To je celkom impozantná bilancia na začínajúci festival.
Nultý ročník Eurokontextu, ktorý pripravilo Slovenské národné divadlo, bol ambiciózny. Možno až príliš – kvantita išla trochu na úkor kvality. O rok sa predstavia už len činoherné produkcie a v roku 2016 len hudobno-tanečné divadlá, ktoré tento rok – azda s výnimkou hosťovania Opery ND Praha – zápasili so slabou návštevnosťou. Problém je určite v špecifikách slovenského diváka, ale celý jeden mesiac trvajúcej akcii by mohol výrazne pomôcť cielenejší marketing.
Ani prehliadka produkcií SND sa nestala výkladnou skriňou atraktívnou pre zahraničných profesionálov, na to bolo treba silnejšie zapracovať na poli divadelnej diplomacie. S výnimkou dvoch medzinárodných diskusií bol teda festival skôr bonusom pre domáceho diváka.
„Programový výber nebol márny, asi by som sa v budúcnosti zamerala na jednu tému alebo na podobné estetické kritériá,“ reaguje na nový festival Juliana Beňová z Divadelného ústavu.
Chýbala jej najmä výraznejšia dramaturgia. „Necítila som žiadnu jednotiacu líniu, ak za ňu nepovažujeme súčasné problémy v jednotlivých krajinách či metafory totalitných režimov,“ vysvetľuje. Podľa nej išlo skôr o prezentáciu partnerských inštitúcií SND. Niektoré inscenácie boli vybrané na základe toho, že ich režiséri už s SND spolupracovali ako Diego de Brea, Enikö Eszenyi či Michal Dočekal.
Práve slovinské, maďarské a české inscenácie však boli pre Beňovú sklamaním. „Nemali energiu, medzi hercami nefungovalo prepojenie, na rozdiel od produkcie zo Záhrebského divadla mladých Žltá čiara, ktorú zahrali herci so zmyslom pre divadlo.“
Najviac ju zaujalo hosťovanie Deutsches Theater z Berlína: „Na pozadí komorných rodinných príbehov ukázali dejiny Nemecka aj celej povojnovej strednej Európy,“ dodáva Beňová. Zaujímavý bol podľa nej aj divadelný vklad tvorcov z Národného divadla vo Varšave. Inscenácia Anonymné dielo ukázala v zaujímavej scénografii, ako môže človeka ovládnuť masa, ktorá zabíja všetky hodnoty a umenie.
Bratislava si väčší divadelný festival nesporne zaslúži, ale v júnovom termíne koliduje napríklad s festivalmi Viva Musica!, Projekt Istropolitana a do istej miery aj so stabilnou martinskou akciou Dotyky a spojenia. „SND by malo ponúkať také zážitky, ktoré by obstáli aj v konkurencii, možno aj z divadelných kultúr, ktoré poznáme menej ako tú českú, poľskú či maďarskú,“ dodáva Beňová.
