Obľúbeným dielom Kataríny Hubovej je porcelánový servis s tradičným vzorom, no v celkom novej podobe od dizajnéra Jiřího Pelcla.
Kto by ho nepoznal. Cibuľový vzor na porceláne sa u nás používa už asi stopäťdesiat rokov a hoci mu už dnes málokto povie inak než cibulák, fakt je, že pôvodný dekor, ktorý sem prišiel z Číny či z Japonska, nemal ako hlavný motív cibuľu, ale granátové jablko.
Katarína Hubová, šéfka Slovenského centra dizajnu dokonca vraví, že v literatúre sa spomína i broskyňa. Nech je to však akokoľvek, v našom regióne je to cibulák a dnes ho vo svete vyrábajú len štyri porcelánky. Jedna z nich v českom Dubí sa však rozhodla, že túto klasiku vynoví. Prizvala na spoluprácu známeho českého dizajnéra Jiřího Pelcla a výsledkom je krásny servis Bohemia Cobalt.
„Samu ma prekvapilo, že som v uvažovaní o obľúbenom dieleskončila pri tomto servise – je to totiž na prvý pohľad čosi banálne, každodenné, veľmi jednoduché, funkčné, ba veľmi nenápadné. Uvedomila som si však, že dizajn, to nie je len o tom, že ktosi navrhne farebne či tvarovo nesmierne výrazný solitér, ktorý človeku vyrazí dych. Dizajn je aj o navrhovaní obyčajných vecí pre každodenný život. Tento servis síce pôsobí jednoducho, no je za ním neuveriteľné množstvo uvažovania,skúseností a práce,“ hovorí Hubová.
Šálka je vždy len šálka
Dielo, ktoré mám rada
Jiří Pelcl: Bohemia Cobalt
vyrába Český porcelán v Dubí od roku 2005
V tvorbe Jiřího Pelcla by sme určite našli i výraznejšie diela, no tento porcelán je príťažlivý aj preto, lebo vychádza z veľmi silne zakorenenej a zažitej tradície. „Práca dizajnéra nie je ľahká, najmä keď sa púšťa do redizajnu niečoho, čo je notoricky známe, alebo keď sa snaží nadviazať na tradíciu a posunúť ju do súčasnej podoby,“ hovorí Katarína Hubová.
„Tu sa pritom stretlo hneď niekoľko problémov, ktoré musel Pelcl vyriešiť – na jednej strane mal obmedzenia súvisiace s úžitkovou funkciou riadu. Tanier je vždy iba tanier a šálka je len šálka. Ich tvar je približne rovnaký a funguje už tisícročia. Nájsť medzeru, v ktorej môže dizajnér prísť s niečím novým, no stále rovnako funkčným, je veľmi náročné,“ hovorí.
Okrem toho musí vziať do úvahy ešte aj to, že nenavrhuje produkt pre jedného ani pre desiatich, ale pre tisíce ľudí, a mal by byť preto ekonomicky dostupný aj ľahko sériovo vyrábateľný. Keď sa to takto dá všetko dohromady, naozaj to nie je ľahká úloha.
Dizajnér Jiří Pelcl si s tým však poradil. Využil základnú škálu oválnych a kruhových foriem, no dotvoril ich zaujímavými detailmi. „Pod kávovú či pod čajovú šálku dal zdvojený tanierik, nie ako samoúčelný vtip, ale funkčné ozvláštnenie, ktoré slúži na odloženie lyžičky či vrecúška s čajom. Okrem tanierika však zdvojil aj uško. Zdvojenie je jednotiacim tvarovým momentom, ktorý dodáva celému servisu dynamiku. Je síce jemným, no priam sochárskym doplnkom.“
Vystrihnúť a nalepiť
To sme však stále „iba“ pri tvaroch. O čosi náročnejšie bolo uvažovanie o tom, ako novým spôsobom využiť cibuľový ornament a ako to navyše urobiť tak, aby tvar a vzor spolu ladili.
„Predpokladám, že to trvalo hodiny, dni a týždne, kým Pelcl prišiel na to, že ten ornament je taký zažitý, že sa zmeniťskrátka nedá, že je možné ho len posunúť do inej roviny,“ hovorí Katarína Hubová. Využil pri tom postup, ktorým sa vzor na porcelán dostáva vo výrobe.
Táto technológia sa volá kobalt – modrá farba sa nanáša na formy so vzorom a tie sa tlačia na papier. Ten sa následne dáva na biely porcelán a ďalej spracúva. Pelcl na to išiel s nožničkami – vzal papierový vzor a rozstrihal ho. Na jednotlivých častiach servisu potom použil iba postrihané kúsky originálneho dekoru.
„Keď servis celý rozložíte na stôl, vidíte, že niekde je dekor iba veľmi jemný a inokedy výrazný. Pelcl využil kontrasty a výsledok je priam čarovný, veľmi vzdušný a na prvý pohľad aj krásne jednoduchý. Ba taký jednoduchý, že nad jeho riešením postrihať vzor by zrejme ktosi povedal, že takto by to predsa sám vymyslel. V tom je však to čaro dizajnu – k tomu, aby čosi vyzeralo takto jednoducho, je väčšinou potrebných množstvoskúseností, hodiny práce a zložitých rozhodnutí,“ hovorí Hubová.
Dodáva, že aj preto má rada dizajn. „Vždy je za ním komplexné riešenie rôznorodých problémov, no keď ich dizajnér zvládne, výsledok nemôže byť zlý. Zároveň tu však platí čosi, čo je príznačné aj pre iné oblasti umenia. Nie vždy je dizajn iba o talente, ale aj o akejsi intuícii. Je veľa talentovaných ľudí, ale len niektorí to dokážu posunúť až na vrchol.“
