Sofi Oksanen doteraz nenapísala ľahkú knihu na príjemný večer. Jej príbehy sú ťaživé natoľko, že si na ne čitateľ spomenie niekoľkokrát po ich dočítaní. Taká je aj kniha Stalinove kravy, ktorá síce v češtine vyšla po Očiste, ale v skutočnosti bola napísaná pred ňou. Ide o viacvrstvový román o mladej žene Anne, ktorá trpí bulímiou.
Jej túžbou je mať aspoň dokonalé telo, keď ten život jej zatiaľ veľmi nevychádza. Niežeby sa jej nedarilo v škole, naopak. Skutočný problém totiž spočíva v rodine, konkrétne vo vzťahu s jej mamou. Tá sa ako Estónka vydala za Fína a po všetkých zdĺhavých vybavovaniach v komunistickej krajine sa jej podarilo odísť do Fínska – tam, kde sa malo žiť lepšie, krajšie a najmä jednoduchšie.
Fínsko však takou krajinou nakoniec vôbec nebolo. A nebolo také ani jej manželstvo a ani život jej dcéry Anny, ktorá spolovice Fínka a spolovice Estónka odmalička čelila predstavám svojej matky. A aby to nemala také ľahké, musela sa vyrovnať aj s vlastnou identitou. Čítanie viac ako 400-stranového autobiografického románu je zážitkom, hoci jeho prvé strany nie sú vôbec jednoduché.
Avšak po prekonaní odporu pri opisovaní vracania a ponoru do atmosféry komunistického a postkomunistického Estónska a Fínska spoznáte nielen pravidlá striktného stravovania bulimikov, ale zistíte, že časy ani ľudia sa od pádu komunistického režimu tak veľmi nezmenili.
