3096: Príbeh Natasche Kampuschovej
Nova Cinema, 20.00
Ty si ku mne pripútaný tak ako ja k tebe, hovorila únoscovi dvojzmyselne, akoby v tom neboli len putá na jej zápästí. V roku 1998 sa vo Viedni cestou domov zo školy bez stopy stratila desaťročná školáčka. V roku 2006 sa v záhradkárskej kolónii na okraji mesta mladé dievča prihovára cudzím ľuďom, nech volajú políciu. Medzitým je osem rokov, presnejšie 3096 dní života v neskutočných podmienkach – v podzemnom brlohu pod kuchyňou, ktorý v dome vyhĺbil jej čudesný únosca, nezamestnaný inštalatér Wolfgang Priklopil. Tu Natascha Kampuchová prežila pubertu, nudila sa, pracovala, trpela i tešila sa z maličkostí, ktoré iným pripadajú samozrejmé. A nenávidela seba samu za to, že nemá silu utiecť – šance na to boli.
Film je verná rekonštrukcia. Nestraší a nevydiera, ani si nič, azda s výnimkou dialógov v angličtine, k skutočnosti nevymýšľa. Nemecký filmárka Sherry Hormann využíva filmovú reč, aby nám presvedčivo priblížila psychológiu samotu a patológiu vzťahu medzi únoscom a obeťou. Aby sa írska herečka Antonia Campbell-Hughes priblížila postave, držala diétu až na hranicu anorexie, dokonca pri nakrúcaní utŕžila aj viacero zranení - niežeby to bolo nutné.
Možno trochu depresívny úvod týždňa, ale stále v rámci normy. Taký filmár Ulrich Seidl by to celé nafilmoval drsnejšie.
Lepší svet
Kino Lumiere, Bratislava, 17.30
Dánsko má len päť a pol milióna obyvateľov a ani filmárska komunita tam nie je veľmi veľká. Nič však nebráni tomu, aby dánska kinematografia patrila k najzaujímavejším a najprogresívnejším vo svete.
Film Lepší svet režisérky Susanne Bierovej získal v roku 2011 Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Na pozadí rodinných, manželských a kamarátskych konfliktov sa v ňom rozvíja veľká až metafyzická dráma o pôvode zla a o možnostiach, ako proti nemu možno bojovať. Hlavnú úlohu dostal jeden z najznámejších švédskych hercov Mikael Persbrandt. Film sa dostal aj do našich kín, ale väčšinou len do klubových sál. Toto je príležitosť vidieť ho znovu.
Panelstory, aneb jak se rodí sídlište
Artkino Za zrkadlom, Petržalka, 20.00
Že paneláky sú škaredé, nekvalitné a neľudské? Tak čo potom povedať o ľuďoch, ktorí žijú v nich? Na to mohla v sedemdesiatych rokoch, keď sa v bývalom Československu vo veľkom stavalo, odpovedať len Věra Chytilová. Nech boli hrozby pre filmárov akékoľvek, ona odvážne a provokačne podmínovávala vieru v socializmus, ak v tom čase ešte nejaká vôbec bola. Panelstory je symbolickým obrazom všadeprítomnej a vyhovujúcej sivej, ktorá za sebou skrývala ešte menej pekné farby: rozklad, hystériu, frustráciu.
Chytilová nakrúcala v reálnych priestoroch v pražskom Južnom meste a podarilo sa jej prejsť aj cez sieť cenzorov, ale, samozrejme, že film mal potom ťažkú cestu k divákom.
Autor: kk
