Na Art Film Feste získal minulý týždeň jednu z cien nórsky film List kráľovi, ktorý reprezentuje novú a modernú tvár severskej kinematografie.
Pred pár rokmi v nórskych televíznych novinách hlásili, že Mohamed je najčastejším menom, ktoré sa dnes v Oslo dáva novonarodeným chlapcom. Preto je celkom prirodzené, že ani meno Hisham Zaman nemusí znieť úplne nórsky, aby jeho nositeľ nakrútil najlepší škandinávsky film roka.
Táto cena sa odovzdáva na festivale v Gotoborgu, Hasham ju získal dvakrát po sebe. Vlani s filmom Kým napadne sneh a tento rok zas filmom List kráľovi, s ktorým pred pár dňami súťažil aj na Art Film Feste a získal zaň Zvláštne uznanie.
Deň na poslanie listu
Hisham Zaman sa narodil v Kurdistane a filmovú školu vyštudoval v Lillehammeri. Nemá ešte štyridsať rokov a patrí k tej komunite, kde sú spomienky na opustenie domova a príchod do novej krajiny stále veľmi živé. Preto aj nakrúti film o skupine prisťahovalcov z azylového centra, ktorí dostali šancu – prísť na jeden deň do Osla.
Jeden sa za ten čas pokúša nájsť prácu ako učiteľ taekwonda, druhý príde oživiť erotický vzťah so staršou ženou, lebo dúfa, že mu pomôže otvoriť reštauráciu, ten najmladší ide na svoje prvé rande a ten najstarší sa pokúša poslať list kráľovi.
Zamanov film nie je citovým vydieraním ani nedramatizuje to, ako je 24 hodín málo na to, aby si skúsili niečo vybaviť alebo zariadiť. Samozrejme, že je aj volaním po väčšej pozornosti, ale v zásade len citlivo a jemne nahliada do osobných tajomstiev, aby z anonymnej masy vytvoril konkrétnych ľudí.
Režisér hovorí, že film nakrútil za 35 dní s minimálnym rozpočtom, ale s ambíciou, aby sa to na ňom neprejavilo. Obsadil doň hercov, ktorí sú v Kurdistane hviezdami, jeden z nich je vraj takým „kurdským Al Pacinom“ (na snímke).
Vďaka za život v raji
Keď mal v januári nórsku premiéru, denník Dagbladet vyzval čitateľov, aby sa zverili, čo by oni napísali kráľovi. Bolo to v čase, keď už sa v internetových debatách pod novinovými článkami množili nespokojné hlasy, prečo musí Nórsko prijímať toľkých žiadateľov o azyl.
Prišli listy prisťahovalcov, ktorí opisovali dramatickú cestu do Škandinávie a spomínali, ako nechceli veriť, že sa ocitlli na tej správnejšej časti zemegule, „v raji“. Kráľovi Haraldovi ďakovali, že v Nórsku môžu byť.
V Dagbladet tiež radostne skonštatovali, ako sa ich kinematografii v poslednej dobe darí a že do programu januárového festivalu v Sundance sa dostalo šesť nórskych filmov. A naozaj, veľa európskych krajín im môže závidieť, aké sú moderné, s akou ľahkosťou kopírujú pohyb v spoločnosti a ako aj v tých intímnejších príbehoch dokážu byť ich autori otvorení.
Na jeseň sa do našich kín dostane napríklad čierna komédia a gangsterka Pettra Molanda In Order of Disappearance, divácky hit z tohtoročného Berlinale. Stellan Skarsgard v nej hrá šoféra snežného pluhu a čestného občana horskej dediny, ktorý sa zapletie do súboja miestnych a srbských mafiánov.
