Medzi katolíckou cirkvou a umeleckou obcou v Poľsku vládne dlhodobo isté napätie. Divadelný piknik španielskeho tvorcu však v týchto dňoch krajinu úplne rozdelil.
Pred divadlami sa zhromažďujú davy radikálnych veriacich protestujúcich proti urážaniu Boha, umelci sa zas organizujú v boji proti cenzúre. Proti „pornografickému“ predstaveniu, ktoré „hanobí vieru“, sa ozvali zástupcovia cirkvi aj pravicoví aktivisti.
„Ministerstvo kultúry z našich peňazí platí urážku Boha,“ zaznelo na mítingu, ktorý sa konal z iniciatívy organizácie nazvanej príznačne Križiacka výprava mladých. „Dosť bolo dotácií pre znesväcovanie. Vláda financuje zlo!“ skandoval hlúčik starších žien pod vedením agitátorov.
Problémom sa neukázalo len jedno predstavenie, ale celá existencia „ministerstva nedostatku kultúry“, ako ho na mieste premenovali.
Protestujúcim sa podarilo vyzbierať desaťtisíce podpisov a na minulý víkend, keď bolo sporné predstavenie plánované v programe festivalu, v Poznani ohlásili 50-tisícovú manifestáciu.
Podporu protestujúcim prejavili niektoré politické strany, ale predovšetkým viacerí vysokí cirkevní hodnostári.
Naspäť do jaskýň za 72 hodín
Cirkevné médiá hovoria o „prekročení hraníc“. Umelci by si podľa cirkvi mali uvedomiť, že využívanie cirkevných symbolov v takom kontexte vyvolá spoločenské protesty.
Riaditeľ festivalu Malta Michał Merczyński pod vplyvom avizovaných protestov, ktoré podľa neho ohrozovali bezpečnosť umelcov, divákov aj verejné budovy, hosťovanie zrušil.
Niečo podobné sa stalo po prvý raz v histórii tohto festivalu. Jeho tím dal najavo smútok a hnev, táto forma poníženia je podľa nich napadnutím európskej demokracie a prejavom spiatočníctva, ktoré ohrozuje ľudské práva a slobodu prejavu.
„Dnes sú to umelci, ktorí filozoficky či poeticky spochybňujú katolícke presvedčenie, zajtra to môže byť hocikto, kto nezodpovedá požiadavkám nejakej skupiny fanatikov,“ napísali do svojho vyhlásenia. Touto situáciou sa podľa nich Európa za 72 hodín vrátila do jaskýň.
Okamžite sa začali zbierať podpisy pod list adresovaný prezidentovi Komorowskému dovolávajúci sa slobody slova. Medzi tisíckami signatárov sú aj oscarová režisérka Agnieszka Hollandová či karikaturista Andrzej Mleczko.
V divadlách po celej krajine sa začali organizovať voľné premietania záznamu kontroverzného predstavenia, k iniciatíve sa prihlásilo viac ako tridsať divadiel. Čo malo byť pôvodne uvedené v sále s kapacitou 240 miest, sa takto dostalo k oveľa širšiemu publiku, čo však vyvoláva len ďalšie a ďalšie protesty.
Čítačka textu sa odohrala za protestov aj na námestí Defilad vo Varšave, denník Gazeta Wyborcza vo víkendovom vydaní uverejnil celý text hry.
Porušovanie pravidiel
V Teatrze Nowym vo Varšave zase premietli záznam z predstavenia, ktoré prítomní prijali ováciami postojačky. Režisér sa potom mal zúčastniť na diskusii, ale pred divadlom ho napadli a poliali páchnucou tekutinou, takže ju musel odvolať.
Pre médiá sa len vyjadril, že aktivisti nevedia, proti čomu protestujú, a zdôraznil, že umenie je fikciou, ktorá odjakživa porušuje viaceré pravidlá.
V piatok sa konala veľká demonštrácia proti predstaveniu aj pred Teatrom Starym v Krakove, veriaci sa modlili aj pred Teatrom Polskim vo Vroclave.
Čo na tejto inscenácii vlastne pohoršuje? Kritici označili dielo Golgota Picnic za alegóriu modernej civilizácie na prahu ekonomickej krízy a ekologickej katastrofy. Inscenácia spája prvky ukrižovania a apokalypsy, je to sekulárna hra, hoci prezentovaná v kostýmoch náboženského mystéria. Hovorí o schopnosti umenia byť protiváhou megalománii a násiliu.
Celá tretina produkcie sa skladá z hudby Haydnovho veľkonočného oratória Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži.
Režisér zo slumov
Rodrigo García (1964) je Argentínčan, ktorý vyrastal v slumoch pri Buenos Aires. V roku 1989 založil v Madride experimentálne divadlo La Carnicería, v ktorom dnes už uvádza len svoje vlastné hry.
Na Slovensku inscenovali jeho hru Kúpil som si v IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu, ďalšiu Garcíovu produkciu bolo možné v roku 2004 vidieť aj na festivale Divadelná Nitra.
Poľská divadelná režisérka Agnieszka Olsten, ktorá vlani režírovala aj v košickom Štátnom divadle, vníma celú túto kauzu veľmi intenzívne. Podľa nej sa ukazuje, že umenie je dôležitým a silným nástrojom, ktorý tvorí múdru a zrelú spoločnosť.
„My v Poľsku sme však zvyknutí za umenie bojovať,“ dodáva.
