Všetci krútili hlavami a tvrdili to isté: nakrútiť film s masami psov v uliciach nie je možné. Maďarský režisér Kornél Mundruczó hľadal pre svoje psy správnych ľudí, až kým ich nenašiel. Vďaka tomu sa jednou z najkrajších hviezd tohtoročného filmového festivalu v Cannes stal orech Hagen. Hrdina filmu Biely Boh. Pre tých, čo sa cítia ako nadľudia, kuje pomstu.
Spoza rohu ulice sa vyrútia takmer dve stovky psov. Malá Lili v lodičkách a s ruksakom na chrbte šliape do pedálov, sediac na bicykli brázdi prázdny veľkomestský bulvár. Odkiaľ ide, čo hľadá v meste sama, kam má namierené? Kde sú všetci ľudia a čo sa to vlastne stalo? Obrovská svorka sa nezadržateľne ženie mestom. Je len otázkou času, kedy sa ich cesty pretnú. Vo vzduchu visí apokalypsa.
Na ulici
Lili má zlomené srdce. Jej najlepšieho priateľa, psa Hagena, vyhodil otec z auta. Nechcel s ním mať oštaru, bol to kríženec, nie čistá rasa, a na takých platia v meste zvláštne zákony. Hagen je urastený, múdry pes, miluje hudbu, no stratil strechu nad hlavou a čoskoro začína splývať so sivou bezútešnou ulicou. Stáva sa z neho bezdomovec. Podobných osudov je na tisíce, nielen psích. A život na ulici je tvrdý. Neúprosne vystavuje jedinca zoči-voči moci, nadradenosti, potrebe manipulovať, vydierať, zotročovať. Kde sa v živote berie to odporné sebavedomie - pýta sa príbeh. „Žije v každom z nás takzvaný Biely Boh?“ - znepokojuje svoje okolie Kornél Mundruczó. Jeho rovnomenná filmová bájka získala pred mesiacom na festivale v Cannes hlavnú cenu v kategórii Istý pohľad.
Útok na budapeštianske ulice. Foto: InterCom
