Vlaňajšia víťazka prestížneho festivalu v Rotterdame má nový projekt ešte tvorivo a producentsky nepripravený, tvrdia niektorí členovia komisie.
Na festivale v Karlových Varoch je členkou hlavnej poroty režisérka Mira Fornay, Česká televízia ju niekoľko dní pred začiatkom festivalu poprosila o rozhovor. Pýtali sa jej na nový projekt Cook, F..k, Kill (žaby bez jazyka), ktorý je o domácom násilí, a slovenská režisérka hovorila: „Už teraz máme veľmi silné reakcie, napríklad v zahraničí sa to veľmi páči. Doma na Slovensku zatiaľ podporu nemám, čo ma mrzí a dúfam, že sa to zmení.“
Spolu s producentom Jurajom Buzalkom sa už s chystaným filmom trikrát uchádzala o podporu z Audiovizuálneho fondu, trikrát zatiaľ podporu nezískala.
Pochybnosti a otázniky
Mira Fornay debutovala filmom Líštičky svetovou premiérou na festivale v Benátkach a jej druhý film Môj pes Killer zvíťazil na vlaňajšom festivale v Rotterdame.
Scenár k jej tretiemu celovečernému projektu Cook, F..k, Kill (žaby bez jazyka) sa javí ako absurdná dráma. Mira Fornay hovorí, že ho „napísala z pohľadu chlapa“ a že „si v ňom neberie servítky.“ Na festivale v Sofii ho v marci prezentovala na koprodukčnom trhu Sofia Meetings, kde ho na záver vyhlásili za najlepší.
V zázname hodnotiacej komisie Audiovizuálneho fondu sa však uvádza, že scenár je nepripravený a že výsledný film bude pravdepodobne len pre malú skupinu divákov, prípadne pre festivalový „roj cinefilov“.
Predseda komisie Peter Svarinský hovorí: „Predpokladaný počet divákov, to ani nebola zásadná výhrada. Otázka ani nestojí tak, či chceme podporiť Miru Fornay, alebo nie, pretože aj na film Môj pes Killer dostala veľkú podporu. Naše odmietavé hodnotenie by ste pochopili, keby ste čítali tento scenár. Je komplikovaný, nezrozumiteľný, patologický a príbeh až extrémne vybočuje z reality. Postavy konajú nelogicky a vytvárajú hru, ktorá nemá žiadne pravidlá.“
Z filmu Líštičky (2009), ktorý Mira Fornay premiérovala na festivale v Benátkach.
Nevyberá si jednoduché témy
Rozhodnutie komisie vraj vzniklo napriek tomu, že jej členovia „plne rešpektujú spoločenský a profesionálny status premiantky rotterdamského festivalu a trojnásobnej laureátky Slnka v sieti”. „Ale s týmto projektom sa jednoducho nestotožnili,“ hovorí Svarinský.
Projektu vyjadril podporu člen komisie Peter Nágel, riaditeľ Art Film Festu. Hoci v ňom videl isté otázniky, myslí si, že Mira Fornay si zaslúži dôveru. „Nielen tým, čo doteraz dokázala, ale aj tým, že si nevyberá jednoduché, konvenčné témy a formy ich spracovania,“ hovorí.
V jej scenári cíti výlučný pohľad na intimitu, sexualitu a násilie v podobe absurdnej dramatickej koláže.
„Zvolené výrazové prostriedky a nelineárne rozprávanie sú nádejou i rizikom výsledného diela. Nádejou pre vznik novátorského, netradičného umeleckého diela, rizikom sa môže javiť menšia zrozumiteľnosť, komunikatívnosť a vyznenie, ktoré môžu limitovať divácky potenciál,“ hovorí.
Myslí si, že Mira Fornay nepracuje na „ďalšom podpriemernom slovenskom filme“ a ani jeho komplikovanú štruktúru nepovažuje za neprekonateľnú chybu, pre ktorú by nemal dostať šancu na realizáciu.
Z filmu Môj pes Killer (2013), ktorý uspel na zahraničných festivaloch i na domácich cenách Slnko v sieti.
Výsledok môže byť odlišný
V hodnotení komisie sa spomína, že projekt je producentsky nepripravený. Riaditeľ fondu Martin Šmatlák sa k téme podpory či nepodpory Miry Fornay nechcel veľmi vyjadrovať, hovorí, že „nemá zmysel do takejto verejnej diskusie vstupovať, kým verejnosť nemá šancu spoznať, o čom je vlastne reč, nepozná scenár ani komplexnú žiadosť, výrobný plán ani rozpočet“. Pripomína, že vo svojej pozícii nemôže meniť rozhodnutie komisie.
„Môj názor je, že projekt v tejto fáze je obsahovo iba načrtnutý, pretože Mira Fornay pracuje na svojich projektoch priebežne a výsledný tvar môže byť výrazne odlišný od scenára, ako to bolo aj pri filme Môj pes Killer. Navyše, ak spracúva citlivú tému provokatívnym spôsobom, prirodzene môže vyprovokovať rozličné reakcie. Mohli by sme veriť tomu, že Mira Fornay nakrúti dobrý film, ale iba na viere v autora predsa nemôže byť založené rozhodnutie o poskytnutí verejných financií v sume vyše 700-tisíc eur, ktoré producent požadoval na tento film,“ hovorí.
„Problém nevidím v tvorivom riziku, ale finančnom a realizačnom, pretože projekt má podľa mňa viaceré producentské nedostatky. Napríklad Mirafox žiadal od fondu na produkciu cca 70 percent z rozpočtu, no priložil zmluvu, podľa ktorej sa český koproducent zaviazal pokryť 45 percent a vlastný finančný vklad Mirafoxu mal byť necelé tri percentá. To predsa nesedí,“ dodáva Šmatlák.
Režisérka Mira Fornay.
Ako to robia iní producenti
Producent filmu Juraj Buzalka pripúšťa, že projekt sa dá zlepšiť a najmä vo fáze výroby vždy lepšie pripraviť. Hovorí, že do výzvy o podporu na výrobu sa chceli prihlásiť už na jar, pretože ich tlačila potreba čo najskôr zostaviť medzinárodnú koprodukciu a dofinancovať tak projekt. Ak chcú koproducenti z národných fondov žiadať podporu na svoje minoritné koprodukcie, musia oni ako väčšinový partner čo najskôr preukázať podporu u nás doma.
„Keďže komisia usúdila, že sme producentsky nepripravení, projekt sme znovu prihlásili do výzvy o podporu vo fáze vývoja,“ hovorí. „Znovu sme neuspeli, hoci sme si dali záležať, priložili sme obšírnejšie podporné listy skúsenejších koproducentov, požiadali sme o názor psychologičku - špecialistku na domáce násilie, ktorá listom privítala tému filmu aj spôsob jej spracovania. Neviem, čo iné bolo možné urobiť. Robia to vari iní producenti inak?“
Vznikne film?
Audiovizuálny fond funguje od roku 2009 a pre slovenskú kinematografiu to bol veľký krok. Hovorilo sa o ňom aj pred pár dňami na Art Film Feste počas diskusie Kultúra a biznis. Jeden z pozvaných, režisér Marko Škop pripomínal, že slovenské autorské a umelecké filmy nemajú šancu vzniknúť, ak nemajú podporu z verejných zdrojov. To, že projekt Miry Fornay bol už trikrát zamietnutý, považuje za nepochopiteľné.
„Takých režisérov, ktorí donesú hlavnú cenu z prestížnych festivalov a píšu o nich vo svete, nemáme veľa,“ hovorí. Myslí si, že jej projekt nemala komisia zamietnuť, aj keď v ňom možno boli nedostatky. „Keď komisia rozhoduje o podpore na fázu výroby filmu, určite je veľmi dôležitý scenár, no podpora vo fáze vývoja projektu slúži práve na kvalitnú tvorbu scenára a zároveň čo najlepšieho komplexného výrobného balíka. Dôležitá by mala byť aj osobnosť samotného autora. Každý má iný spôsob práce, aj Mira Fornay. Film výrazne dotvára až na pľaci, kde ho tvorivo vylaďuje v lokáciách s hercami.“
Riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák tvrdí, že nevidí problém v tom, ako Mira Fornay svoj projekt pripravuje. „O to väčšia je potom zodpovednosť producenta, ktorý musí znášať aj riziko, že si tí, ktorí majú projekt finančne podporiť, nebudú vedieť predstaviť, ako môže výsledok vyzerať a či vôbec vznikne.“
Mira Fornay na projekte neprestala pracovať, zatiaľ z vlastných zdrojov. Na jeseň sa chce o podporu z Audiovizuálneho fondu uchádzať opäť.
Mira Fornay je nádejou slovenskej kinematografie, či sa to niekomu páči alebo nie
Peter Nágel, riaditeľ Art Film Festu bol jedným z členom komisie, ktorá odmietla podporiť projekt Miry Fornay Cook, F..k, Kill (žaby bez jazyka). On by bol rád, keby režisérka dostala šancu film zrealizovať.
Ako ste hlasovali v prípade projektu Miry Fornay?
„Zhodou okolností som bol vyžrebovaný pri všetkých troch výzvach AVF, keď odborná komisia posudzovala žiadosť spoločnosti Mirafox s názvom „Cook, F...k, Kill (žaby bez jazyka). Hoci ide naozaj o netradičný projekt, a nielen pre slovenské prostredie, a aj u mňa sa objavili isté otázniky, vyjadril som tomuto projektu podporu. V prvom rade si myslím, že Mira Fornay si zaslúži dôveru. Nielen za to, čo doteraz dokázala, ale aj tým, že si nevyberá jednoduché, konvenčné témy a formy ich spracovania. Zámerom jej najnovšieho diela je výlučný pohľad na intimitu, sexualitu a násilie v podobe absurdnej dramatickej koláže. Zvolené výrazové prostriedky a nelineárne rozprávanie predstavujú nádej i riziko výsledného diela. Nádej pre vznik novátorského, netradičného a odvážneho umeleckého diela, rizikom sa môže javiť menšia zrozumiteľnosť, komunikatívnosť a vyznenie, pod čo sa môže podpísať limitujúci divácky potenciál. Lenže Mira Fornay vo svojej žiadosti neproklamuje nepodloženú floskulu o diváckom hite. Jej film nemá byť bežným mainstreamom, ani ďalším podpriemerným slovenským filmom. Áno, nadmieru štylizovaný projekt má komplikovanú štruktúru, ale to určite nie je podľa môjho názoru neprekonateľná vada, pre ktorý by nemal dostať šancu na realizáciu.“
Súhlasíte v niečom aj s kolegami, ktorí projekt odmietli?
„V žiadosti o produkciu bol projekt producentsky nepripravený. Preto aj odporúčanie odbornej komisie bolo, aby žiadosť prešla opätovným postupným vývojom. Čakal som preto, že v tretej výzve projekt posunieme minimálne do druhého hodnotiaceho kola, aby sme si vydiskutovali, či táto „hlavná“ výhrada je alebo už nie je aktuálna, čo sa však nestalo.“
Debut Miry Fornay mal premiéru v Benátkach, jej druhý film zvíťazil na prestížnom festivale v Rotterdame. Do akej miery by mala komisia prihliadať na také úspechy, aj keď sa jej nový projekt nezdá celkom pripravený?
„Do veľkej miery. Treba si totiž uvedomiť, že práve vďaka spomínaným prienikom je Mira Fornay výrazným a nádejným reprezentantom slovenskej kinematografie, či sa to niekomu páči alebo nie. Je predstaviteľkou novej, mladej generácie, ktorá sa nespolieha výhradne iba na štátne podporné fondy, ale vďaka svojim úspechom jednoduchšie a rýchlejšie rozvíja medzinárodné kontakty. A nie je žiadnym tajomstvom, že aj zahraničie má záujem s ňou spolupracovať.“
Prečo sa v hodnotení komisie uvádza aj predpokladaný počet (malý) divákov? Budete to zvažovať aj po skúsenosti s filmom Miloslava Luthera Krok do tmy, ktorý dostal z fondu vyše jedného milióna eur a mesiac po premiére ho videlo necelých tisíc ľudí?
„Ak by toto mal byť, ak nie rozhodujúci, ale aspoň dôležitý faktor pri prípadnom udelení podpornej dotácie zo strany AVF, tak deväť z desiatich slovenských filmov by dotáciu muselo vrátiť. Na Slovensku len zriedkavo vznikajú reálne divácke filmy - česť výnimkám, ktorým sa to za posledných päť rokov podarilo (Pokoj v duši, Kandidát, Lóve...). Ak sa niečo také podarí, producenti, predkladajúci svoje žiadosti, podľahnú falošnému sebaklamu a sebastredne vyhlásia, že aj ich film pri „nesporných umeleckých kvalitách má na to, aby dostal do kín aspoň 50 tisíc divákov“. Podotýkam, k takémuto vyjadreniu nikto z komisie na predkladateľov netlačí. Ono totiž nie je zložité odhadnúť už pri čítaní scenáru, aké ambície daný projekt naplní aspoň sčasti.“
Medzi filmármi sa už dal zachytiť aj taký názor, že trojnásobné odmietnutie Miry Fornay je aj prejavom akéhosi konfliktu a vzájomného nepochopenia sa generácií. Súhlasíte s takouto špekuláciou?
„Túto interpretáciu som už počul aj ja. Lenže, kto ma pozná, vie, koľko mám rokov, preto rád by som sa hlásil aspoň k „mladšej strednej“ generácii. Na druhej strane pri odmietnutí spomínanej žiadosti boli členmi odbornej komisie aj oveľa mladší kolegovia, a tí tiež boli proti. To, že v komisii prevažovali o niečo starší členovia je skôr náhoda ako zámer. Teda aspoň dúfam. Je to skôr otázka pre starších kolegov Miry Fornay (režisérov a scenáristov), ako to oni vnímajú. Nástup mladej filmárskej generácie je určite razantný a očividný, čomu sa len teším.“
Kristína Kúdelová
