Keď pred niekoľkými dňami vystúpila na britskom festivale Glastonbury Metallica, jej členovia hovorili o tréme, akú už dlho nemali. Bolo to totiž prvýkrát, čo na tomto festivale zaznel na hlavnom pódiu metal a na prekvapenie mnohých skeptikov to dopadlo výborne.
Tvrdej gitarovej hudbe sa donedávna takmer úplne vyhýbala aj Pohoda. Až pred pár rokmi tu zahrali punkoví Vandali a potom aj ich tvrdšie alter ego Čad. Vlani sa na súpisku festivalu dostala aj skupina Symbiosis a spevák Tomáš „Shorty“ Lago je spätý aj s Millhouse, ktorí si na tohtoročnej Pohode zahrajú v sobotu na pravé poludnie.
Kontrasty
O Millhouse sa však neoplatí písať len v súvislosti s Pohodou. Fungujú od roku 2007, stihli nahrávať s Marekom Rakovickým, vydať niekoľko zaujímavých skladieb a vybudovať si na bratislavskej klubovej scéne celkom slušné meno.
Aktuálne nahrali svoj dlhotrvajúci debut Event Horizon. Hudobne je to tak ako doteraz, kombinácia „stoner rocku“ čerpajúceho z odkazu amerických Kyuss alebo raných albumov známejších Queens Of The Stone Age, ďalej flanelového grunge a občas sa ozvú priam metalovo kolísavé gitarové melódie.
Kostru nahrávky tvoria melodické skladby s výrazne podladenými tvrdými gitarami, ktoré perfektne kontrastujú s jemnejšími motívmi, keď sa gitarové linky rôzne preplietajú a v tretej skladbe Satisfaction sú sprevádzané zvukom vibrafónu. Na ten si zahral Stroon.
Hostí je na albume hneď niekoľko, ale Millhouse by si pokojne vystačili aj sami. Barbora Drahovská (Bloom) a Brit Nick Fisher majú síce zaujímavé hlasy, no nemuseli dostať za úlohu odspievať celé skladby.
Kašlať na žánre
Priestor dostanú aj atmosférické medzihry a intrá. Tie však v prípade, ak nie sú zakomponované priamo do skladby, ako napríklad v nervóznej dvojke Universe, často pôsobia nadbytočne.
Inak povedané, tam, kde sa po vynikajúcej Mangy Wolf pýta ďalšia skladba, inštrumentálna sláčiková medzihra nedokáže udržať atmosféru. Najlepšie to skupine ide v momentoch, keď sa nesústredí na žánrové mantinely a len tak improvizuje okolo dobrého motívu.
Ako príklad poslúži titulná skladba, ktorá je ohraničená uhrančivým gitarovým riffom, dominuje jej chytľavý refrén, no v polovici sa skupina nebojí vyhradiť si tri minúty na hranie sa s rôznymi melódiami a postupne vybudovať napätie.
Naživo sú Millhouse ešte lepší a skladby na pódiu vyznejú o čosi naliehavejšie. Na jeseň chystajú turné.
