Článok pokračuje pod video reklamou
Hogo Fogo Homolka
Ďalšia z československých komédií, ktorým čas neublížil
ČT1, 21.40
Road movie o malom českom človeku. Alebo aj trochu inak: komédia, čo dokáže byť ľudová aj prenikavo satirická a pritom po štyroch desaťročiach stále prudko zábavná. Keďže vtedy výraz spoiler nemal zmysel, môžeme príbeh povyzrádzať bez obáv, že pokazíme zážitok. Homolkovci, čiže modelová československá malomeštiacka rodina, sa chystajú na výlet. Túžia hrdo predviesť prvý automobil. Dilemu kam (futbal - dostihy?) prebije zlá správa, starý otec na vidieku umiera. V Homolkovcoch sa ozýva svedomie, vyrážajú do dediny na poslednú návštevu. Problém je, že dedo nie je doma, vlastne ani nezomiera. Sedí kdesi na pive, kým v chalupe zatiaľ čaká nervózna, rozhádaná rodina.
Záujem o nehercov, autentickosť, filmy, ktoré ukazujú obyčajných ľudí, spája trio Forman-Passer-Papoušek. Neboli si konkurenciou, na námetoch pracovali spolu a stvorili tie najlepšie filmy jednej – akoby dokumentaristickej – línie československej novej vlny šesťdesiatych rokov. Jaroslav Papoušek z nich jediný neemigroval a nikdy sa nepreslávil v zahraničí. Doma po scenároch k filmom Miloša Formana (Černý Petr, Hoří má panenko) a Ivana Passera (Intímne osvetlenie) sám začal režírovať, najznámejšie sú práve tri homolkovské filmy. Bol to inak zvláštny filmár, študovaný výtvarník. Neholdoval filmovému umeniu, nakrúcať chcel pre ľudí. A tak vznikla kombinácia: komédia s trvalou pridanou hodnotou.
Miloš Krekovič
Výstava do 31. augusta/ Nitra
Krajina, v ktorej sa dá žiť
Olja Triaška Stefanovič sa narodila v Srbsku a doteraz tam chodieva za svojimi priateľmi a rodinou, no už pred pár rokmi sa rozhodla, že žiť bude na Slovensku. Illah van Oijen je Holanďanka a na Slovensko prišla v roku 2005, aby nafotila čerstvého člena Európskej únie. Krátkodobá návšteva sa pretiahla na niekoľko rokov, no Illah neupustila od zaznamenávania našej krajiny. Najprv vydala knižku fotografií o Bratislave, potom o Košiciach a nasledovať by mala Žilina. Jej fotky nám bez príkras ukazujú, akí sme a ako sa správame ku svojej krajine. Olja Triaška Stefanovič sa tiež venuje mapovaniu Slovenska a konkrétnych, špecifických miest – napríklad tých, čo už stratili pôvodnú funkciu a stali sa z nich zvláštne územia nikoho, alebo „diery“, ktoré ostali v zastavaných uliciach po developerskom boome nultých rokov. A či z ich neraz ironického či kritického pohľadu naozaj na konci vychádza, že Slovensko je krajina, v ktorej sa dá žiť, ako znie i názov výstavy, sa môžete presvedčiť do konca augusta v Nitrianskej galérii.
Literatúra, hudba / Zichyho palác Bratislava 19.00
More. Love. Čajky
Exotické meno, exotický imidž aj exotická tvorba. Agda Bavi Pain (1969) je turecký spisovateľ a „umelec slovenského pôvodu“. Za svoj debutový román Koniec sveta získal Veľkú cenu za východoeurópsku literatúru 2008. Provokujúci umelec a jeden z najzaujímavejších súčasných spisovateľov opätovne dokazuje silu svojho podvratného umenia a prichádza s druhou prozaickou knihou, zbierkou poviedok More. Love. Čajky.
Hudobným hosťom jeho večera v cykle Literárny klub u Zichyho, je jeden z najzaujímavejších zjavov mladej generácie hudobníkov s klasickým vzdelaním a znalosťou metalu i elektronickej scény Dalibor Kocián, ktorý vystupuje pod pseudonymom Stroon.
