Fenomén, ktorý vytvorili Steven D. Levitt a Stephen J. Dubner sa volá freak. Ich prvé dve knihy Freakonomics a Superfreakonomics sa stali bestsellermi v inšpiratívnej literatúre. Teraz prichádza dovŕšenie trilógie Mysli ako freak s podtitulom Umenie vidieť veci inak ako vyzerajú (Premedia).
Zlomyseľník by povedal, že už vidieť veci tak, ako vyzerajú, je víťazstvom, ale môžeme to brať ako bonmot. Kniha – a myslenie – dvojice autorov sú totiž založené na bonmotoch, sloganoch alebo príbehoch či iba anekdotách. Ale do tohto koktailu namixovala naša dvojica dávku údajov, informácií, štatistík. Vedeli ste napríklad, že pri penalte skáču brankári v 57 % do ľavého rohu? Autori ponúkajú „freak“ riešenie: najúspešnejší budete, ak kopnete pri penalte loptu do stredu bránky.
Prečo sa to tak nedeje? Bojíme sa zlyhania, hanby a sme obeťou vlastných predsudkov. Preto nám autori radia: myslite ako freak. (Freak = čudák, ale aj nápad, výstrelok). Najbližšie myslenie k tejto koncepcie je myslenie detí. Autori nechcú, aby sme boli detinskí, ale inšpirujú nás, aby sme sa nebáli ísť na problémy priamo, hľadať najsamozrejmejšie riešenia, pomenovať fakty priamo (viď Andersenov chlapec a holý cisár!)
Svoju inšpiráciu živia príbehmi z tlače, kuriozitami, intuíciou i presnými vedeckými technikami (výskumy), metaforami, múdrosťou uloženou v prísloviach, podobenstvami, ústnymi fámami i exaktnými číslami, prípadovými štúdiami úspešných, ale aj neúspešných, vrátane samých autorov...
Z príbehov je fascinujúci ten, ako mužstvo čínskych hráčov pingpongu pomohli prekonať studenú vojnu medzi Čínou a USA. Z faktov ten, že v USA väčšina učiteľov patrila k horšej polovici stredoškolákov, kým v takom Fínsku k najlepším. A z rád, ktorými táto kniha nešetrí, je užitočná táto: premýšľajte v malom, nie veľkom, pretože „veľké problémy sú hustou masou prepletených malých problémov.“
Našťastie, autori knihy nedávajú zaručené rady ani návody. Priznávajú svoje limity, omyly, zlyhania. Od čitateľa neočakávajú bezduché prijímanie ciest a spôsobov, ale rozvírenie kreativity, imaginácie, intuície a odhodlanie uvedomiť si vlastné stereotypy, prekračovať ich, a tak dospieť k riešeniam, ktoré by sa konvenčnými spôsobmi zvládnuť nedali.
Aby sme však odpovedali aj na otázku položenú v názve. Aby si skupina Van Halen zabezpečila splnenie bezpečnostných štandardov od usporiadateľov, na konci 40-stranovej zmluvy vložili zdanlivo rozmaznaneckú požiadavku. Lentilky, ale nie hnedé! Keď lentilky chýbali, alebo boli, ale práve hnedé, vedeli hneď, že usporiadateľ ani ich bezpečnostným požiadavkám nevenoval dostatočnú pozornosť. Aj takto sa dajú „vidieť veci inak ako vyzerajú.“
