Z Karlových Varov od našej redaktorky Kristíny Kúdelovej
Kým človek dosiahne osemnásť rokov, zvyčajne sa v jeho živote nič dramatické, nečakané či tragické nestane. Len to normálne prežije.
Americký režisér Richard Linklater pozná tieto štatistiky, napriek tomu nepochyboval, že stojí za to nakrútiť o tomto veku časozberný film.
V roku 2001 si spomedzi hereckých talentov vybral šesťročného špunta a bol odhodlaný dvanásť rokov s ním vytvárať dielo, ktoré by malo byť obrazom obyčajného „chlapčenstva“.
Film Boyhood mal premiéru v januári na festivale v Sundance a tu v Karlových Varoch o ňom už mladé publikum, samozrejme, vedelo. Nebolo prekvapením, že lístky naň sa zháňali najťažšie.
Vesmír mu musel priať
Linklaterov experimentálny projekt mal samé riziká. Na papieri vyzeral nebezpečne, príbeh bez zápletky nedával žiadny zmysel.
Každý sa doň bál investovať, lebo nikomu sa nechcelo čakať, kým sa mu – možno – o dvanásť rokov peniaze vrátia.
Mohlo sa tiež časom ukázať, že Ellar Coltrane, vybratý do hlavnej úlohy, už nebude vo vyššom veku ochotný spolupracovať, mohlo sa ukázať, že ťažšie veci už nevie zahrať.
Režisérovi však musel celý vesmír priať. Vyšlo mu všetko. Po premiére vravel, že film je presne podľa jeho predstáv, že vznikol v tej najlepšej možnej verzii. Nie je delený na žiadne kapitoly a nenesie stopy po žiadnom scenáristickom konštrukte. Len jednoducho plynie.
Chlapec Mason akoby nič prechádza zo scény do scény: bije sa so staršou sestrou v detskej izbe, zájde s otcom do botanickej záhrady, pred vyučovaním odrecituje vlasteneckú básničku, prezrie si s chlapcami pornočasopis, vypočuje si hádku mamy s jej druhým manželom, páči sa mu prvé dievča, presťahuje sa, vypočuje si hádku mamy s tretím manželom, na pätnáste narodeniny dostane Bibliu, nechá ho prvé dievča...
Presne ako hovoria štatistiky, nič prevratné sa nedeje. Možno len taká maličkosť, že chlapec dospieva.
90 miliónov chvíľ
„Problémom väčšiny filmov je falošná štruktúra. Majú úvod, jadro a všetko sa končí do šiestich mesiacov. Naše životy však takto nevyzerajú. Sú síce chvíle, ktoré prežívame ako výnimočné a cítime niečo zvláštne, ale to len preto, že 90 miliónov vecí, ktoré sa stanú predtým alebo potom, takými výnimočnými chvíľami nie sú,“ citovala agentúra Reuters Ethana Hawka.
Vo filme Boyhood hrá otca mladého hrdinu a zložil doň aj tri pesničky s výborným textom. Pozoruhodné tiež je, že hoci Linklater rozpráva o chlapčenstve, ani iné postavy nepôsobia ako štatisti.
Krásne v ňom dospieva jeho vlastná dcéra Lorelei v úlohe Masonovej sestry a živými ľuďmi sú aj ich rodičia, rozvedení hneď na začiatku filmu.
Pre Ethana Hawka a Patriciu Arquette to musela byť zvláštna skúsenosť, pozerať sa na tento experiment. Kým detské postavy rástli a z bezbranných pozorovateľov sa menili na bytosti, ktoré už vedia samy rozmýšľať, počas jedného premietania videli, ako za dvanásť rokov najmä zostarli.
„Niekoľkokrát som sa rozviedla, niekoľkokrát som sa presťahovala, dokončila som štúdiá, poslala som tvoju sestru na vysokú školu, teraz končíš gymnázium a odchádzaš ty. Najbližšou udalosťou bude asi môj pohreb. Myslela som si, že v živote toho bude viac,“ hovorí ku koncu filmu Masonova mama.
Podobné veci si asi myslia mnohí a mnohí si to budú myslieť dovtedy, kým neuvidia tento film. Tento film životné udalosti nevytvára, on ich divákom pripomína.
Začiatkom roka na festivale Berlinale za to dostal cenu pre najlepšieho režiséra.
Publiku to došlo
U nás je Richard Linklater známy vydarenou trilógiou Pred úsvitom, Pred súmrakom a Pred polnocou, hoci v kinách sme mali len jej poslednú časť. Boyhood príde do našich kín v polovici augusta.
V Karlových Varoch sa v diváckom hlasovaní dostal na druhé miesto za Menzlovými Ostro sledovanými vlakmi. Publikum pochopilo, na aký výnimočný projekt sa pozerá.
Takýto film ešte nevznikol, a z celkom pochopiteľných dôvodov. Nie každý má naň odvahu, a nie každý by ho aj vedel takto nakrútiť.
