SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Krajina dvoch

Obľúbené dielo Kataríny Bajcurovej má dvoch autorov: Petra Bartoša a Vladimíra Havrillu.

Katarína Bajcurová, historička umenia, autorka viacerých publikácií, kurátorka Zbierky moderného a súčasného maliarstva SNG.Katarína Bajcurová, historička umenia, autorka viacerých publikácií, kurátorka Zbierky moderného a súčasného maliarstva SNG.

Je to dielo, ktoré ju hneď dostalo, bola to láska na prvý pohľad, hovorí o spoločnom obraze Petra Bartoša a Vladimíra Havrillu kunsthistorička Katarína Bajcurová.

„Máme pred sebou klasický, tradične maľovaný obraz. Vidím na ňom krajinu zahalenú priam až do leonardovského sfumata. Najviac ma očarila nemateriálnosť obrazu. Jeho irealita a mystickosť. A toto je spoločný bod oboch autorov – snaha materiálnymi prostriedkami vyjadriť nemateriálno. A tu sa to mimoriadne podarilo,“ opisuje Bajcurová.

oblubene_dielo_004_r9374_res.jpg

Sú iní, ale rozumejú si

Dielo, ktoré mám rada
  • Peter Bartoš – Vladimír Havrilla: Let holubov dolinou svätého Františka.
  • 1993 – 2004. Podmaľba: P. Bartoš, socha: V. Havrilla. Kombinovaná technika na plátne, 70 × 55 cm. Súkromná zbierka

Mohli by sme povedať, že Bartoš nie je iba maliar a Havrilla nie je iba sochár. „Ja by som to skôr otočila. Obaja sú aj maliar, aj sochár. Obaja k týmto médiám pristupujú tak trochu obrazoborecky, ide im o hľadanie inej kreativity. Pohľad z inej strany,“ myslí si kunsthistorička. „Sú iní, ale majú spoločné východiská. Preto si rozumejú. Akoby obaja žili a fungovali v trochu inom svete, ako je ten náš. U Vlada Havrillu je to svet archaických civilizácií, zenu, skrížený so sci-fi poetikou. Možno je viac utopický vedecko-fantastickým smerom, u Bartoša je to viac ekologický a kresťanský smer. Havrillovo gesto je tichšie a meditatívnejšie,” pokračuje Bajcurová.

Stred sveta

Bartoš od začiatku rád pracoval s ďalším autorom v tíme. Aj do SNG dával kedysi do akvizičných nákupov iba diela, kde bol on uvedený iba ako spoluautor. Spoločné projekty často ukrýval pod skratku Teamarto.

Krajina ho zaujímala už prv. Takzvanú ekologickú krajinotvorbu začal projektom bratislavskej zoo, kde sa v 70. a 80. rokoch dokonca zamestnal a kde svoje výskumy realizoval v praxi. Na malom priestore sa snažil o harmonizáciu všetkých funkcií tohto územia.

Potom v 90. rokoch, keď sa svet otvoril, si Bartoš vytvoril symbolický kruh so stredom v Uhrovci, rodisku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. A po tejto kružnici putoval a zaznamenával reliéf krajiny akoby po špirále. Obraz krajiny vždy niesol konkrétny krajinný reliéf, vodné toky, údolia, plochy s reálnymi názvami pohorí, vrchov, zemepisných miest, ale popritom komentoval aj svoj vnútorný stav, problémy sveta alebo problémy spoločenské.

Provokatér a mystifikátor

„V tých časoch vo mne táto tvorba vyvolávala nepríjemné vibrácie,“ priznáva Bajcurová a pripomína, že otázka národnej identity, rozoznateľná v jeho diele, bola práve v tom čase zneužívaná politikmi najhrubšieho zrna. „Bartoš je provokatér. Raz sa identifikuje ako Čech, raz ako Slovák, raz ako Stredoeurópan. To je tá jeho neuchopiteľnosť. Myslím si, že to sú také jeho mimikry.”

Zvláštne je, že k názvu Let holubov dolinou svätého Františka je na rube ešte Bartošovou rukou pripísané ´Pristávacia plocha´. Zároveň je tam uvedené ´podmaľba PB a socha VH.´

„Značenie podmaľba je trochu dehonestujúce, krajina na obraze pripomína iné Bartošove obrazy s krajinkami. Je to možno príslovečná Bartošova skromnosť a zároveň jeho koncept popierania alebo mystifikácie vlastného autorstva,” vysvetľuje Katarína Bajcurová.

Juraj Kováčik, editor hentak.sk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 742
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 498
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 455
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 375
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 291
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 828
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 138
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 770
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 744
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 638
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Dielo, ktoré mám rád
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.