V knihe vedecky pomenoval rozdiel medzi umením a gýčom, v súkromí však nakupuje bizarné sošky a bez obáv sa k tomu priznáva. Filozof a vysokoškolský pedagóg TOMÁŠ KULKA hovorí, že nikto nie je voči gýču celkom odolný.
Ako by ste človeku, ktorý sa nepohybuje na akademickej pôde, vysvetlili rozdiel medzi gýčom a dobrým umením?
Keby som to mal povedať úplne najjednoduchšie, povedal by som, že gýč nevytvára žiadne hodnoty, žiadnu krásu, ale parazituje na kráse objektov, ktoré zobrazuje, alebo, a to je ešte dôležitejšie, na ich emocionálnom náboji. V umení to síce tiež nachádzame, napríklad baroko je veľmi orientované na city, emócie, ale to skutočné umenie so zobrazovaným objektom niečo robí, dáva nám naň nový pohľad, alebo nejakým spôsobom pretvára bežné asociácie, ktoré voči tomu objektu alebo téme máme. Ale gýč toto nerobí, on len parazituje na emocionálne nabitom objekte, ktorý zobrazuje tou najzabehnutejšou formou. V gýči nenájdeme žiadne inovácie, lebo gýč sa vždy snaží o maximálnu zrozumiteľnosť. Pre človeka, ktorý má rád umenie, je gýč vlastne nudný.
Je gýč negatívnym javom? Prečo by si niekto nemal kúpiť trpaslíka do záhrady alebo ručiaceho jeleňa z porcelánu?
