Literárium / Eugen Gindl
Jaron Lanier je pionierom digitálnej kultúry. Svojho času sa podieľal na vývoji prvých videohier. I na koncepciách ďalších vynálezov priemyslu informácií. Napríklad: Google Glas, superinformačné okuliare, majiteľ ktorých (vraj už onedlho) získa okrem iných služieb aj všetky dostupné informácie o každom človeku, ktorého stretne. Je autorom niekoľkých ocenených kníh. V posledných mesiacoch sa diskutuje najmä o jeho knihe s titulom: Komu patrí budúcnosť?
Lanier vysvetľuje zákernosti digitálneho kapitalizmu. Na množstve príkladov, rovno z kuchýň sveta IT. Napríklad internet: keď ho Tim Berners-Lee svojho času vynašiel, ponúkol ľuďom techniku, ktorá umožňuje vzájomnú komunikáciu všetkých účastníkov webu. World Wide Web však zatiaľ využíva (iba?) jednosmerné linky. To znamená, že nikto nevie, kam sa informácie dostanú a čo sa s nimi stane. Dôsledok: tí, čo vlastnia najvýkonnejšie počítače, majú najväčšiu moc. S fatálnymi dôsledkami: technika, ktorá má (okrem iného) potenciál najrozličnejších spôsobov demokratickej „kontroly zdola“, stáva sa nástrojom „kontroly zhora“. V rukách najmocnejších skupín a organizácií.
Môžu za to ľudia, ktorí tieto techniky zdokonaľujú? Podľa Laniera vedci zo Silicon Valley pozerajú na svet s istou blahosklonnosťou. Vnímajú ho ako matematický model. Takáto predstava je nebezpečnou utópiou s totalitnými znakmi. Tí, čo budú mať monopol na informácie, zabetónujú sa na vrchole mocenskej pyramídy: korporácie, banky, tajné služby, ale aj zločinecké organizácie.
Cieľom digitálnych utopistov je zlepšovanie spoločnosti. Ba čo viac: optimalizácia reality. Ibaže: tak ako pri všetkých utópiách aj pri digitálnej platí, že cesta do pekla býva neraz vydláždená najlepšími úmyslami. Lanier týchto rojkov nazýva digitálnymi maoistami, ktorí občanov presviedčajú: My vieme najlepšie, o čo ide. Držte hubu a my zariadime, že budeme žiť v lepšom svete.
Hlásatelia digitálnej ideológie sú zväčša idealisti. Ich produkty však v čoraz väčšej miere začínajú využívať a zneužívať aj podvodníci a zločinci.
Podľa Laniera dnes získavajú moc tí, ktorí ľuďom ponúknu niečo, čo chcú a potrebujú. S tým, že sa od konzumu týchto produktov stanú závislými. Premenia sa na mašiny konzumujúce zmanipulované informácie. A čoraz ochotnejšie sa podľa nich aj riadia. Vo chvíli, sa keď jednotlivci, premenení na algoritmy stanú jediným veľkým algoritmom, končí sa sloboda, demokracia i kognitívne ilúzie.
Ľudia však nie sú počítače. Majú aj mystické kvality. Zámery informačného kapitalizmu dokáže korigovať a odhaľovať iba množina kooperujúcich indivíduí. Nie osamelých, izolovaných, manipulovaných, ale využívajúcich sieť vo vlastný prospech.
