„Je to jednoduché a sexy ako rozviata sukňa Marilyn,“ hovoril o stavbe Zahy Hadid v Azerbajdžane Piers Gough, člen poroty britského múzea dizajnu pre denník Guardian.
Cenu v siedmom ročníku súťaže Dizajn roka si začiatkom júla po prvý raz odniesla žena a architektúra.
Dnes je už ďalšia z výnimočných stavieb tejto britskej architektky irackého pôvodu medzi finalistami prestížnej architektonickej ceny Stirling Prize.
Aquatic Centre si počas letných olympijských hier v roku 2012 v Londýne vyslúžilo inú pochvalnú nálepku: kráľovná krásy.
Po olympiáde sa musel upraviť interiér, no tento rok sa už bazény otvorili pre verejnosť. A Hadid pasujú kritici spolu s najvyššou európskou vežou Shard medzi favoritov.
Slávna architektka by tak mohla iba oplývať blahom. Napokon nie sú to zďaleka jediné dva úspešné projekty či ceny, ktoré v posledných rokoch získala po celom svete. Do jej úspechov však vstupuje vlna protestov zo strany ochrancov ľudských práv i jej kolegov architektov.
Zničili domy aj životy
Multifunkčné Centrum Hejdara Alijeva v centre azerbajdžanského Baku vytvorila Zaha Hadid v spolupráci s Patrikom Schumacherom.
„Je to vrchol portfólia tohto štúdia, potvrdenie medzinárodnej vyspelosti. Tento projekt si zaslúži našu najvyššiu úctu. Práve o ňom by sa malo hovoriť v najbližších rokoch,“ znelo stanovisko poroty o najlepší dizajn roka britského múzea.
Centrum Hejdara Alijeva bolo dokončené pred dvoma rokmi, pomenované je podľa bývalého azerbajdžanského prezidenta a lídra krajiny z čias sovietskej nadvlády.
Má 619-tisíc štvorcových metrov a zastrešuje konferenčnú sálu, múzeum a galériu. Celú stavbu pokrýva jednoliaty plášť kopírujúci oblé tvary, typické pre architektúru Hadid.
Organizácia Human Rights Watch sa však oceneniu nepotešila. Už v čase vzniku stavby vydala viacero správ o veľmi zlých podmienkach robotníkov, ale i obyvateľov žijúcich v oblasti staveniska.
„Vláda tlačila na ľudí, že ich odpojí od plynu, elektriny a vody. Často boli zadržaní na polícii a keď sa vrátili, ich domy tam už nestáli. Iné stavby boli zdemolované, aj keď v nich stále boli ľudia,“ stojí v správe.
Počas výstavby tu zaznamenali i najväčší prípad obchodovania s ľuďmi – mnoho migrantov z Bosny a Srbska pracovalo v neľudských podmienkach, pod psychickým nátlakom a vydieraním, keďže im boli zadržané pasy.
Je to starosť vlády
Nie je to však jediný prípad, keď stavby slávneho architektonického štúdia čelia kritike – podobne je to i v prípade stavby štadióna v Katare a nákupného centra Galaxy Soho v Pekingu.
Zaha Hadid však na výhrady odpovedá jednoducho: „Ja nemám nič do činenia s robotníkmi. Je to starosť vlády a ak tam je problém, mala by sa tým zaoberať. Nie je moja povinnosť starať sa o to z pozície architekta,“ hovorí Hadid pre Guardian.
Jej vyhlásenie už na britskej scéne pobúrilo viacerých architektov, ktorí jej odkazujú, že asi dobre nečítala kódex, ktorý raz podpisovala, kde sa spomína aj povinnosť dbať na širší dopad svojho projektu.
Jeden z nich však poznamenal i to, že môžeme iba „žiť v nádeji“, že Rada pre registráciu architektov raz dolapí aj skutočne slávne štúdio namiesto vyberania pokút za smiešne prehrešky.
