V románe Telo a krv (Odeon 2014) Michael Cuningham ponúka rodinnú ságu štyroch generácií. Ak je pre niektorých čitateľov rodinná sága kompromitujúca kvalitnú beletriu, tu môžu spokojne zabudnúť na predsudky. Cunningham je dostatočne nekonvenčný a autentický, aby zvládol nástrahy žánru. Emočná chudoba románu rozhodne nehrozí, ale tieto emócie nemajú nič spoločné so sentimentom.
Constantine Stassos už ako chlapec ukázal nezvyčajnú vytrvalosť a pracovitosť. Pripravil si vlastnú záhradku, plodmi z nej chcel prekvapiť rodičov. Od otca vedel, že sa musia „udrieť na smrť, aby zostali nažive“. O štrnásť rokov neskoršie začína „drieť“ na americkom sne. Ako mladý grécky prisťahovalec sa môže spoľahnúť len na buldodžiu povahu. Manželke Mary na úvod ponúka radový domček v skromnej štvrti. Pri troche šťastia a podnikateľského talentu jej postupne môže venovať viac. S firmou na stavbu lacných – ale do zlata zabalených – domov pre povojnovú generáciu Američanov zbohatne.
Príbeh prosperity by bol súci akurát do reklamného plátku. Stassosova rodina sa však stáva arénou súčasných procesov, premietacím plátnom nestálosti a rozporuplnosti. Constantine často nezvláda vlastnú prchkosť. A nevie odolať ani telesným prejavom lásky voči dcére Susan. Tá sa nakoniec zdanlivo „vydarí“, má ambiciózneho manžela a úžasného syna. S jej súrodencami je to ťažšie. Zoe vychováva dieťa s transvestitom a je pre praktický život nepoužiteľná. Nehovoriac o tom, že jej diagnostikujú vtedy ešte menej známy vírus HIV, o ktorom sa vie akurát to, že zabíja.
Ďalší zo Stassosovcov, Billy, je gay. Chce sa rozlúčiť s minulosťou. Žiada, aby ho ostatní volali Willy. Z dengľavého chlapca sa stáva vytrénovaný muž. Ani sám veľký pater familias Constantine sa nevyhne búrkam a otrasom. V biznise si úspech podržal, ale jemnú Mary vymenil za uletenú korpulentnú Maďarku. Vitajte v desaťročiach netradičnej rodiny!
Cunninghamov príbeh možno charakterizovať jednoducho: veci sa v živote dejú tak, ako ste nečakali. Jednoducho sa stanú. Nepomáhajú ideálne očakávania ani tradičná rodina servírovaná republikánmi. Aj obyčajne necelebritné osudy sú dramatické a nevyspytateľné. Upätosť na želaniach nepomáha, ale zabíja ľudskú lásku.
Smrť, nevyhnutne prítomná aj v tomto opuse, všetko očisťuje. Nejde o alibistickú obhajobu modernizačných trendov, ale o sugestívny príbeh, ako ľudia napriek tomu, čo sa im „v živote stáva“, nerezignujú. Telo a krv je putom, ale i vinou a ohrozením.
Pri Cunninghamovi je ťažké nepomyslieť na jeho román Hodiny. Často je lepšie vyhnúť sa porovnaniam, a tak risknem iba jedno: podobne ako v Hodinách má čitateľ každú sekundu pocit, že z napätia zakódovaného aj v tých najbanálnejších situáciách ide vybuchnúť celý svet.
