Už od začiatku bolo jasné, že v piatok do Bratislavy prišli veľkí profesionáli. Americkí progresívni metalisti Dream Theater začali na minútu presne, hrali tri hodiny a celé vystúpenie bolo premyslené do posledného detailu.
Najprofesionálnejšie bolo nasadenie členov kapely. Až na drobné výnimky hrali Dream Theater od začiatku tohto roka po 76. raz ten istý zoznam skladieb. Hranie pre skupinu typických zložitých inštrumentálnych partov tak hudobníkov zjavne baví.
Piatkový koncert bol teda, s výnimkou trojhodinového hracieho času, presným opakom nedávneho vystúpenia rockovej skupiny Pearl Jam vo Viedni. Kým priekopníci grunge radi aj priamo na koncerte menia poradie skladieb a viac ako na inštrumentálnu precíznosť sa sústredia na energiu a atmosféru, Dream Theater sa v Bratislave držali podrobného scenára a neunikla im jediná nota.
Vystúpenia aktuálneho turné sú rozdelené na tri časti. Prvá patrí novším skladbám najmä z posledných dvoch albumov, druhé dve sú venované záverečným piatim skladbám z výborného albumu Awake (1994) a štvorskladbovej skrátenej verzii príbehu z albumu Metropolis Pt.2: Scenes From The Memory (1999).
Nezaznelo viacero známych piesní Dream Theater, koncert teda potešil najmä skalných fanúšikov, ktorí si viac ako na klasické hity potrpia na zaujímavé výlety do histórie. Každý člen si užil dávky pozornosti pri sólových partoch, najpôsobivejšie boli azda zábery zvrchu na ruky klávesáka Jordana Rudessa. V zostave mierne chýbala charizma zakladajúceho člena Mikea Portnoya, ktorého na bicích pred tromi rokmi nahradil Mike Mangini.
Koncert teda ťahali najmä gitarista John Petrucci a spevák James LaBrie, ktorý je dnes v azda aj životnej forme a s vokálnymi linkami si robil, čo sa mu zachcelo.
Nad hlavami sa im odohrávali zostrihy z videoklipov, náladu skladieb dokresľujúce obrazce alebo ako plošinová hra pôsobiaci príbeh s animovanými členmi kapely.
Dream Theater v Bratislave dokázali, prečo sú už vyše dvoch desaťročí poprednou, ak nie aj najlepšou progmetalovou kapelou. Takmer tritisíc fanúšikov v NTC nadšene poskakovalo a záver patril úprimným úsmevom na pódiu i pod ním.
