V našich kinách je Hercules, antický príbeh za sto miliónov dolárov. V hlavnej úlohe wrestler Dwayne Johnson.
Nakrútiť o legende aspoň polopravdivý príbeh je dobrý nápad, spravidla však s rozpačitým koncom.
Aj príležitostný návštevník našich kín by si mohol spomenúť na Jánošíka Agnieszky Hollandovej, čo bolo čisté zúfalstvo, alebo na Kráľa Artuša s Clivom Owenom, na ktorom sa dala oceniť napríklad rekonštrukcia Hadriánovho valu.
Základné problémy neznámych príbehov, z ktorých mohli vzniknúť známe mýty, sú dva. Prostejšia časť divákov sa aj napriek vysvetleniam napokon beztak bude pýtať, kde je žilka nesmrteľnosti zašitá v opasku a kam sa podel svätý grál, a film odsúdia. Ešte horšie je, že skutočnosť nepoznáme a akýsi príbeh do filmu treba vymyslieť.
Záleží na tom, čo sa hovorí
V Herculovi je odpoveď na prvú otázku jasná. To, čo sa dostalo do gréckych mýtov, je v rečiach. Dôležitejšie ako to, čo sa stalo, je to, čo sa hovorí (a neskôr napíše).
Snaha ukázať menej informovaným, že toto nie je Héraklés – poloboh, ale Héraklés – človek, je až trochu prehnaná. Úvodná vysvetľovacia pasáž, pre súčasné filmy z antiky asi povinná, zaberá vari polhodinu z inak nie veľmi dlhého filmu.
A náhradný príbeh je príliš prostý, takmer až tak, že by sa dal zhrnúť do vzdelávacieho klipu na tému, čo bola grécka falanga.
Spolu s nervóznym strihom je tiež dôvodom, prečo v časoch trojhodinových eposov zrazu na širokú tému najznámejšieho gréckeho hrdinu niekomu stačí necelých sto minút.
Sám to neutiahne
Všetky nadprirodzené prvky sa odstrániť nepodarilo, napríklad hlavný hrdina je stále silnejší ako buldozér. Podobne aj hrá.
Obrovský Dwayne Johnson alias The Rock je pritom obsadený správne. Na film, ktorý by sa sám mohol stať mýtom, však nestačí obklopiť ho síce celkom známymi, no predsa len hercami vedľajších rolí (Joseph Fiennes prepáči).
Napríklad spomenutý Artuš mal okrem Owena aj Keiru Knightleyovú a mnoho iných (len jedného z členov jeho družiny hral istý Mads Mikkelsen) a ani tak to nebolo dosť.
Oproti tomu je Hercules, síce za veľké peniaze, ale priznané béčko, len zmiernené istým nadhľadom, humorom a pokusom nakrútiť o niečo menší gýč, ako dnes býva zvykom.
Čitatelia, ktorí nepochopili, prečo sa v texte Hercules načas zmenil na Hérakla, budú s filmom spokojní. Tí, čo to vedia, už asi menej, ale ani to neznamená, že si ho nemajú ísť pozrieť. Len druhýkrát sa zrejme do kina nepohrnú ani jedni, ani druhí.
