Tri ženy v chlapskom prostredí

Režisér Jan Hřebejk novým filmom nesebecky upozornil na skvelú divadelnú hru.

Nezáväzné klebetenie sa mení na spoveď, charaktery sa vynárajú, masky padajú. Večer trojice žien vrcholí stretom rôznych životov, príbehov, postojov a skúseností.

Scenárista a dramatik Petr Kolečko (1984) je podpísaný pod predlohami pre úspešné televízne seriály Okresní přebor, Obchoďák, Nevinné lži či Marta a Věra. Spolupodieľal sa na scenári pre celovečerný film Okresní přebor - Poslední zápas Pepika Hnátka. Ako umelecký šéf, kmeňový autor, dramaturg a príležitostne aj režisér pôsobí v pražskom divadle A studio Rubín. Od roku 2009 uviedlo deväť jeho hier, v roku 2012 aj „trpkú komédiu“ Zakázané uvolnění. Známemu českému režisérovi Janovi Hřebejkovi sa tak zapáčila, že sa rozhodol adaptovať ju do filmovej podoby a v hlavných úlohách nechal aj pôvodné divadelné protagonistky.

Alkohol, frustrácia a stres

Komorná hra dodržiava jednotu postáv, miesta a času. V zapadnutom hokejovom bare Lapačka sa jedného večera stretnú majiteľka a barmanka Vladana (Jana Stryková), zo svadby unesená nevesta Klára (Zuzana Stavná) a jej únoskyňa – ženíchova svedkyňa Iveta (Hana Vagnerová). Vrcholí finále hokejových majstrovstiev, ale v podniku je prázdno: nefunguje televízor. Strhne sa búrka, cesty sú neprejazdné, a tak tri ženy v čisto chlapskom prostredí robia jediné, čo sa dá. Pijú Vladanin obľúbený koktail nazvaný Zakázané uvoľnenie. Alkohol, frustrácia a stres sú nebezpečná kombinácia.

Kolečko s Hřebejkom rozšírili hodinovú divadelnú hru na 77 minút tým, že pridali retrospektívne zábery zo svadby a najmä dve mužské postavy: mladomanžela Štěpána Jelena (Ondřej Sokol) a jeho priateľa (Igor Orozovič), ktorý môže, ale aj nemusí byť homosexuál. Pôvodný útvar rozbili do jednotlivých scénok. Silu, intenzitu a bezprostrednosť živého divadelného predstavenia zamenili za tradičnú filmovú štruktúru. Úprimnosť sa zmenila na štylizáciu. Z hľadania lásky a skutočného citu zostala spoločensky korektná slušnosť – čiže faloš a pokrytectvo.

Skvelé divadlo, slabší film

Hřebejk nepracoval Polanského princípom prezliekania divadelných drám do minimalistického komorného filmového obrazu, ani systémom Alaina Resnaisa, zobrazujúceho svet ako štylizované divadlo. Prvý raz spolupracoval aj so slovenským kameramanom Martinom Žiaranom a usiloval sa pretaviť divadlo do klasickej filmovej podoby, spraviť z hry na život imitáciu života.

Kolečkov text je skvelý a naštudovalo ho s úspechom už viacero divadiel, ale Hřebejkovi sa vzoprel. Okrem toho, že prišiel o spád i prvok prekvapenia, neskutočne sa vlečie. Mnohé z toho, čo na javisku možno dáva zmysel, stratilo logiku, opodstatnenie, ba i význam. Stryková, Vagnerová a Stavná sú uznávané divadelné herečky, prvé dve majú aj bohatú prax z televízie, ale filmová kamera je k ich postavám nemilosrdná.

Paradoxne zaujímavejšie a filmovejšie vyznievajú mužské roly. Možno práve preto, že nie sú adaptované, ale vytvorené priamo pre film. Škoda, že nedostali väčší priestor, že autori ich pevnejšie nezapojili do príbehu. Sú naozaj len vedľajšie a napriek zaujímavosti takmer nevyužité, ich úlohou je len nadstaviť čas zo strednej metráže do celovečernej kategórie.

Načítavam video...

Dlhometrážna pozvánka

Janovi Hřebejkovi priniesli slávu sladkobôľne retrokomédie (Šakalí léta, Pelíšky, Musíme si pomáhat, Pupendo) či drámy (Kawasakiho růže). Napriek tomu, že komorné príbehy o citových zmätkoch dobre situovaných súčasníkov nedosahujú ani zďaleka také úspechy, zanovito pokračuje v mapovaní nášho mravného, ale najmä citového úpadku. Snímka Zakázané uvoľnenie je integrálnou súčasťou tohto jeho snaženia.

Režisér si zaslúži obdiv i uznanie, lebo i za cenu rizika umeleckého nezdaru nesebecky upozornil na neveľmi známu, zato skvelú českú divadelnú komédiu. Ak ju budú u vás hrať, choďte si ju pozrieť.