David Kollar vyráža na turné s talianskymi muzikantmi, na jeseň sa chystá do Ameriky a zahrá si aj s bubeníkom skupiny King Crimson.
Podobne ako prekračuje hranice štandardného hrania, prekračuje aj hranice Slovenska. Po spolupráci s nórskym gitaristom Eivindom Aarsetom vlani nahral David Kollar sólový inštrumentálny album The Son. Ten sa objavil v ankete magazínu Guitar Moderne medzi top nahrávkami roka a vďaka tomu dostal ponuku na deväť koncertov v Amerike, ktoré ho čakajú v októbri.
V novembri si zase niekoľkokrát na Slovensku a v Česku zahrá s Patom Mastelottom, bubeníkom legendárnej britskej artrockovej skupiny King Crimson. A už zajtra sa začína slovensko-české turné s dvojicou talianskych muzikantov.
The Blessed Beat tour
Kedy a kde
30. 7. Christiania, Prešov
31. 7.Košice, Kasárne kulturpark
1. 8.Krakov, PiecArt
2. 8. Banská Bystrica, Záhrada
5. 8. Brno, Stará Pekárna
6. 8. Praha, Jazz Dock
Požehnaný beat
„Paolo Rainieri hrá na trúbku, Simone Cavina je bubeník. Nakontaktovali sa na mňa cez Eivinda Aarseta, s ktorým tiež spolupracovali. Ozvali sa mi, či sa mi nechce prísť zahrať si do Talianska. Prišiel som tam skôr, keď sme začali skúšať, hneď to zafungovalo a vznikali zaujímavé dlhé plochy. Odohrali sme tri koncerty a dohodli sa, že si to zopakujeme,“ vysvetľuje mladý Prešovčan vznik projektu The Blessed Beat.
To, čo hrajú, nie je žiadna klasická muzikantská „džemka“, ale voľné improvizácie. „Väčšinou sa iba dohodneme, kto začína, že to pôjde z ticha a podobne. Len občas sa objaví nejaký groove, skôr sa hráme so zvukom a s atmosférami. Je ťažké tak hrať, ale stojí to zato. Sú to dobrí muzikanti, celé sa to vždy poprepletá – znie tam punk, noise aj ambient.“
Všetci okrem svojich nástrojov využívajú aj elektroniku, ale namiesto slučiek pracujú so zvukmi v reálnom čase. Každý koncert je iný, lebo žiadny sa nedá zopakovať jedna k jednej.
Počas ôsmich dní ich čaká šesť koncertov, voľnú nedeľu a pondelok chcú využiť na nahrávanie v košickom štúdiu.
Na začiatku bol e-mail
Sieť medzinárodných kontaktov prešovského tridsiatnika sa stále rozrastá. Cez maďarského bubeníka Gerga Borlaia, s ktorým hrával, sa cez vydavateľstvo Rare Noise Records jeho hudba dostala na prekvapivú adresu. A prišla ďalšia výzva.
„Zrazu som dostal e-mail so slovami Som nadšený tým, čo vidím a počujem na tvojej stránke - napísal mi Pat Mastelotto a spýtal sa ma, či sa niekedy nechystám do Ameriky. Skoro som odpadol, bubeník kapely, na ktorej som vyrastal, mi píše, že sa mu páči to, čo robím,“ vraví mladý gitarista.
Že nešlo len o formálnosť, dokázalo pozvanie na poľský koncert King Crimson. „Bol som za ním v šatni, boli tam aj basgitarista Tony Levine a gitarista Adrian Belew. Najskôr som sa cítil ako Forrest Gump, ale človek až nechápe, keď zistí, akí sú veľkí muzikanti milí a ochotní robiť nové veci. Keď sa ukázalo, že keď budem v Amerike v októbri, Pat ide na turné s Robertom Frippom, navrhol, aby sme si zahrali na Slovensku. Dohodli sme sa, že spravíme trio s trubkárom Paolom Rainierim, Pat rovno vymyslel aj názov.“
Hudba na celý život
King Crimson hrali v Prešove v roku 1996, David Kollar bol vtedy ešte len tínedžer. Už teraz je isté, že v novembri si zahrá s bubeníkom legendárnej skupiny na košickom festivale Jazz for sale, v Martine a Ostrave, ďalšie koncerty sa ešte vybavujú. „Keď niekedy zaspávam, ešte stále sa mi občas zdá, že to celé nemôže byť pravda. Je to veľká výzva, ktorá ma núti na sebe neustále makať. Muzika je vec na celý život.“
