SME
Streda, 27. október, 2021 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Nepotrebujem vydať knihu každý rok

Ivana Dobrakovová tvrdí, že knihou Toxo už uzavrela témy tehotenstva či súperenia medzi matkami

Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) žije v Turíne. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK. Pracuje ako prekladateľka na voľnej nohe. Je víťazkou súťaže Poviedka 2008. Debutovala zbierkou poviedokIvana Dobrakovová (1982, Bratislava) žije v Turíne. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK. Pracuje ako prekladateľka na voľnej nohe. Je víťazkou súťaže Poviedka 2008. Debutovala zbierkou poviedok (Zdroj: PETER PROCHÁZKA)

Hoci sa IVANA DOBRAKOVOVÁ považuje viac za poviedkarku, najviac si cení román Bellevue. V hlave má už nápad na ďalší, no na jeho napísanie potrebuje viac času. A tak možno v tom čakaní na priaznivejšie podmienky vznikne ešte ďalšia zbierka poviedok, ako to bolo v prípade knihy Toxo.

Keď po poviedkovom debute príde autor s úspešným románom, mnohí by očakávali, že zostane pri tomto žánri. Toxo je však opäť návratom k poviedkam. Je predčasné z tohto usudzovať, ktorý žáner vám je bližší?

„Vždy som sa cítila viac ako poviedkarka, asi aj preto, že poviedok som napísala naozaj veľa. Zároveň som však začala poviedky písať s tým, že raz napíšem Bellevue, a ten román doteraz považujem za svoju najdôležitejšiu knihu. To, že tretia kniha sú opäť poviedky, súvisí najmä s tým, že som bola na materskej a nemala som čas ani možnosť sústrediť sa na nejaký rozsiahlejší text. V hlave si nosím nápad na ďalší román, ale čakám, až na to budú priaznivejšie podmienky.“

Písali ste postupne jednotlivé texty s víziou chystanej knihy, alebo ste ich mali viac rozpísaných a potom ste sa rozhodli pre výber siedmich poviedok?

„Poviedky vznikali postupne, počas tehotenstva a potom materskej, čo sa aj odrazilo na téme textov. Nepísala som ich s víziou chystanej knihy, na to ma viac-menej nahovoril vydavateľ, ktorému sa páčila poviedka o upratovačke Rose. Ja som si chcela tiež urobiť radosť novou knihou, tak som sa pozrela na všetko, čo som za posledné tri roky napísala, a vybrala som poviedky, ktoré som považovala za publikovateľné, ktoré spolu súviseli a čiastočne na seba nadväzovali, aby to malo celé hlavu aj pätu.“

Snažíte sa písať pravidelne alebo tvoríte pod vplyvom istých udalostí, ktoré majú v sebe už štruktúru príbehu?

„Kedysi som písala každý deň, bola som veľmi disciplinovaná, hodinu denne, vlastne som sa aj čiastočne bála, že ma písanie „opustí“, ak sa mu nebudem venovať, že to zabudnem, cítila som skutočnú potrebu písať. Teraz je to už, bohužiaľ, úplne inak, jednak na písanie nemám skoro nikdy podmienky a čas, jednak sa mi už nechce písať „všetko, čo mi napadne“, zároveň sa bojím, aby som sa príliš neopakovala. Píšem, len ak svojmu nápadu naozaj verím, píšem, keď mám pocit, že čosi treba zaznamenať, ale zároveň som začala písať dosť veľa textov „pre súkromnú potrebu“, nevhodných na publikovanie, nepotrebujem vydať knihu každý rok, aby som si čosi dokazovala, musím si veci dobre rozmyslieť, cítim zodpovednosť za to, čo posielam „do sveta“.“

Hrdinkami knihy sú mladé ženy - Slovenky žijúce v zahraničí alebo cudzinky, čo opäť evokuje notorickú otázku o miere autobiografickosti knihy či niektorých textov. Prijateľnejšie povedané, takúto knihu by asi ťažko napísala osoba bez skúseností so životom v cudzine...

„Samozrejme, keby som nebola Slovenka žijúca v Taliansku, ktorá strávila tri roky na materskej, v textoch by sa neobjavovali témy exilu, cudziny, tehotenstva, atď. Pravdupovediac, čím dlhšie píšem, tým viac sa približujem realite, biografickému písaniu, už aj ten magický realizmus a prekvapivé pointy ma postupne opúšťajú. Zdá sa mi, že v prvej knihe som si najviac vymýšľala. Môj vydavateľ mi raz povedal, že aj ľuďom, ktorí ma nepoznajú, musí byť pri čítaní jasné, že je to celé o mne.“

Vaše hrdinky sa ocitajú v situáciách bez pocitu bezpečia a šťastia a ich osudy sú často podávané pomerne depresívnym spôsobom. Aká je vaša predstava šťastia a čo rozhoduje o tom, ako to šťastie „dávkujete“ svojim protagonistkám?

„K šťastiu sa mi ťažko vyjadruje, ale spomenula som si, čo mi raz napísal jeden priateľ a ako ma to zasiahlo. Písala som mu o svojich obavách, aká som matka, ako sa mi darí či nedarí vychovávať dcéru atď., a on mi odpísal, že na tom vlastne až tak nezáleží: väčšina rodičov sa snaží urobiť všetko preto, aby ich deti boli šťastné, a koľkí z nás sú potom v dospelosti šťastní... Tak asi toľko k šťastiu.“

Hoci vaša tvorba je, našťastie, na hony vzdialená tej takzvanej ženskej literatúre, predsa len po vašich dielach asi siahnu predovšetkým ženy. Píšete to s týmto vedomím, či dokonca zámerom, alebo myslíte aj na mužskú čitateľskú komunitu?

„Nemám pocit, že by som sa zaoberala výhradne ženskými témami, napríklad v románe Bellevue išlo o psychotickú epizódu, ktorá sa môže týkať rovnako mužov, ako aj žien. Ale uvedomujem si, že v Toxo píšem naozaj najmä o materstve, tehotenstve, súperení medzi matkami, zlomyseľnostiach na ihriskách a podobných veciach. Tieto témy som už však, dúfam, touto knihou uzavrela. Pravdupovediac, na čitateľa veľmi nemyslím. Text musí byť zrozumiteľný a musí sa dobre čítať. To je základ. Inak som si však sama sebe ideálnym čitateľom. Dávam síce čítať svoje texty aj iným ľuďom a zaujíma ma ich pohľad a pripomienky, avšak to, čo chcem povedať a ako to chcem povedať, musím vedieť sama.“

Pred pár rokmi ste sa v jednom rozhovore vyjadrili, že Slovensko má omnoho lepších poviedkarov než napríklad Taliansko, kde žijete. Platí to stále a čím to je?

„Momentálne čítam Alice Munro a mám pocit, že najlepších poviedkarov má Kanada.“

Cítite sa viac Slovenkou, ktorá odišla za manželom do Talianska alebo už pomaly „Taliankou slovenského pôvodu“?

„Ani jedno, ostala som kdesi na polceste. Som síce Slovenka, ale keď prídem do Bratislavy, necítim sa tam už celkom doma, v Taliansku však budem vždy cudzinkou. Myslím si, že podobné pocity má veľa ľudí, čo žije dlhodobo v zahraničí. Nechcem to však nejako dramatizovať. V Turíne som si zvykla a žije sa mi tu dobre.“

Nie je reálne, že sa vaším literárnym jazykom stane taliančina? Nebola by to aj cesta k preniknutiu do tamojšieho literárneho sveta?

„Nie je to reálne. Nemyslím si, že by som niekedy bola schopná písať v inom jazyku ako v materinskom. Nemám v taliančine dostatočný cit, necítim sa v nej úplne „doma“ a doteraz robím chyby. Navyše si myslím, že stať sa spisovateľom, vydať knihu je v Taliansku oveľa ťažšie ako na Slovensku.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  2. Ako by ste chceli bývať? Zapojte sa do prieskumu o bývaní
  3. Vraciame spoločnosti priazeň, ktorú nám už 30 rokov prejavuje
  4. Takto ochránite peniaze pred infláciou
  5. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  6. Adecco: Personálna agentúra má byť pre klienta partnerom
  7. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  8. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  9. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  10. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  3. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  4. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  5. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  6. Spoľahlivá energia a úspora technológiami
  7. P3 stavia pri Lozorne novú halu
  8. Ako by ste chceli bývať? Zapojte sa do prieskumu o bývaní
  9. Až dve tretiny Slovákov chcú mať všetky služby v jednom balíku
  10. A čokoládového Oscara získava – táto slovenská pralinka! Mňam!
  1. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova 9 815
  2. Chladené halušky? Od tejto firmy si ich obľúbili na Slovensku 9 414
  3. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 9 166
  4. Najtajnejšie ponuky módnych kúskov v Európe – iba na pozvanie 5 235
  5. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 5 210
  6. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 3 699
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 168
  8. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť! 3 049
  9. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite 2 457
  10. Nechajte kryptomeny na Fumbi 2 328
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Aktuality.sk získali zábery z chaty, kde sa stretával Robert Fico (vpravo hore), Miroslav Bödör (vpravo hore), advokát Marek Para (vľavo dole) a syn Tibora Gašpara (vpravo dole).

Z deviatich stretnutí v poľovníckej chate pozná verejnosť zatiaľ len pár minút.


a 1 ďalší 10 h
Mapa okresov

Červených okresov bude iba osem.


a 1 ďalší 2m

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  2. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  3. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  4. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  5. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  6. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  7. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  8. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  1. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 854
  2. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 12 446
  3. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 7 855
  4. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 509
  5. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 5 687
  6. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 305
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 988
  8. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 4 873
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
Skryť Zatvoriť reklamu