Knižný piatok
Milan Kundera aj naďalej prichádza do našich končín len ako esejista.
Tým Európanom je Milan Kundera, spisovateľ, ktorý dobrovoľne opustil nielen svoju vlasť, ale aj svoj jazyk, v ktorom písal i myslel svoje diela. Česi mu to dodnes nemôžu odpustiť. Antipatia je vzájomná.
Kundera len neochotne dáva súhlas na publikovanie svojich opusov. Výnimku robí iba pri esejach, a tak máme možnosť po čase držať v rukách ďalší zväzok jeho úvah. Pod názvom Slova, pojmy, situace (Atlantis 2014) vychádza v tradičnej úprave, pri ktorej obálka evokuje baliaci papier.
Erbové pojmy
Časť Slova je vlastne abecedne zoradený slovník slov najdôležitejších pre Milana Kunderu. Už ich výpočet je signifikantný: domov, ironie, kolaborant, kýč, rewriting, román, stáří a niekoľké ďalšie. Kto pozná Kunderove romány, vie, že sú to erbové pojmy aj jeho beletristického diela. Niektoré heslá sú definitívnymi definíciami, iné sa blížia k bonmotom: „Romanopisec není povinen skládat účty nikomu, jen Cervantesovi,“ tvrdí v rovnomennom hesle, kde upozorňuje na rozdiel medzi spisovateľom a románopiscom.
Časť Pojmy sa zaoberá vzťahom medzi estetikou a existenciou. Tu sa autor pohybuje v dejinnom i myšlienkovom priestore od starých Grékov cez Švejka a Hemingwaya až po obyvateľov súčasného globálu. Usiluje sa pochopiť a uchopiť okamih, v ktorom sa estetika dotýka existencie, z ktorej vyrastá a ktorú potom spätne ovplyvňuje.
Posledný cyklus Situace tvoria alternatívne recenzie – interpretácie siedmich románov (medzi nimi Idiot či Sto rokov samoty). Slovo alternatívne je namieste, pretože nejde o syntetizujúce štúdie.
Román nemá rád plodenie
Pri úvahách o Idiotovi sa Kundera zameral na funkciu smiechu u Dostojevského, a na tomto čiastkovom probléme ukázal celé Dostojevského majstrovstvo. Na próze Philipa Rotha demonštruje zrýchľovanie času a zmien, ktoré sa udievajú v literatúre pred našimi očami.
Miniesej o Márquezovi má provokačný nadpis Román a rozmnožování a prenikavý postreh: „Když jsem si znovu četl Sto roků samoty, cosi podivného jsem si uvědomil: sotva jedno procento lidí je bezdětných, ale nejméně padesát procent velkých románových postav opouští román, aniž se rozmnožili.“ A pokračuje: „Tato neplodnost není záměr autorů: je to duch románového umění, který se vzpírá plození.“
Bolo by zaujímavé počkať si na nový Kunderov román, aby sme si toto tvrdenie overili priamo na ňom. Zatiaľ však Milan Kundera prichádza do našich krajov len ako esejista. Nemusíme sa cítiť ukrátení, pretože práve v eseji našiel priestor pre svoje konvenčné, kontroverzné, prenikavé postrehy.⋌
