Americkí filmári nakrúcajú film podľa diela slávneho španielskeho spisovateľa a pridávajú doň nepochopiteľné dialógy na záchode.
Akoby mal málo roboty, španielsky spisovateľ Javier Marías píše každý týždeň stĺpčeky do nedeľného magazínu denníka El País.
Ukázalo sa, že niekedy to môže byť nielen pekné, ale aj užitočné – ako napríklad pred pár dňami, keď v kúsku novinového papiera videl možnosť, ako zabrániť budúcej hanbe.
Marías vie, že jeho poviedku Kým ony spia chce zadaptovať americký režisér pôvodom z Číny a už tuší, že nedopadne dobre.
Pri čítaní scenára natrafil na scénu, ktorá nemá nič spoločné s jeho textom – a čo je ešte horšie, považuje ju za zlú, nevkusnú, proti všetkým mravom.
Súď sa alebo rezignuj
Už osem rokov je Javier Marías členom Španielskej kráľovskej akadémie, patrí k najrešpektovanejším aj najprekladanejším španielskym spisovateľom. Aj za svoj posledný román Los enamoramientos dostal Národnú cenu za literatúru.
No ani v jeho prípade neprestáva platiť starý filmový zákon, že literatúra je len materiál, podobne ako scenár, ktorý sa po nakrúcaní hodí do koša. Režiséri si s ňou robia, čo považujú za správne, a v zásade na to majú právo.
Jednu skúsenosť s tým už mal, v roku 1996 nakrútila podľa jeho knihy Všetky duše režisérka Gracia Querejeta film s názvom Posledná cesta Roberta Rylandsa. Marías s jej úpravou nesúhlasil, dal ju na súd, získal odškodné a dosiahol aj to, že sa jeho meno muselo vymazať z titulkov.
V El País píše, že odvtedy ho už zlosť prešla, respektíve, trochu rezignoval. Napokon, aj keď filmári získajú na jeho knihu práva, niekedy im trvá aj desaťročia, kým napíšu aspoň prvú verziu scenára.
Čo je aj celkom pochopiteľné, keďže Maríasove knihy nie sú písané tak, aby sa dali ľahko adaptovať.
Scenár k filmu, čo Američania chystajú podľa jeho útlej poviedky Kým ony spia, ho rozladil, aj keď dlho zostával pokojný.
„Ako je zvykom, príbeh predĺžili,“ píše Marías. „Miesto činu zmenili z Menorky na San Sebastian, nech. Zo španielskych postáv sú Američania a Angličania, o. k. Pre nedostatok peňazí (v Ázii sa zrejme hľadajú ľahšie) sa bude nakrúcať na Ďalekom východe a jeden z hercov bude Číňan. Vravím, si, nech si robia, po čom túžia.“
Už som ťa videla kadiť
Nepokoj pocítil, keď sa pri čítaní dostal k miestu, kde je medzi manželským párom dialóg: „Videla som ťa kadiť toľkokrát, že ma už ničím nemôžeš prekvapiť.“
A nahneval sa, keď po pár ďalších stranách pochopil, že to nebolo nejaké obrazné pomenovanie. Vo filme má byť aj taká scéna, kde jeden z manželov naozaj sedí na záchode, má pritom otvorené dvere a rozpráva sa s tým druhým.
Musel napísať režisérovi: „Pozrite sa. Neviem, aké sú zvyky v severoamerických manželstvách. Ako tak sledujem iné filmy, začínam sa báť, že podobný nedostatok studu a podobné atentáty proti libidu sú u vás bežnými. Ale v Európe je nepredstaviteľné, aby vzdelaní ľudia šli na záchod v prítomnosti iného a potom to aj komentovali.“
Celú severoamerickú kinematografiu ani všetkých Severoameričanov nemožno súdiť, lebo sú takí, čo majú rovnaký názor ako Marías.
Napríklad David Cronenberg sa v novom filme Maps To The Stars ironicky pozastavuje na tým istým (Julianne Moore v úlohe hollywoodskej celebrity konverzuje na záchode a Mia Wasikovska v úlohe jej asistentky žasne).
Atentát proti sexuálnej túžbe
No lenže u režiséra budúceho filmu Marías nepochodil, odpoveď od neho nedostal. Preto aj do novín napísal tento stĺpček s názvom Za prirodzené zahaľovanie.
Celý svoj život som ja i ženy, s ktorými som bol, starostlivo zakrývali všetko nepríjemné a bez pôvabu. Robili sme to zo slušnosti a aj preto, že nič nezničí sexuálnu túžbu tak ako pohľad na žiadanú osobu, keď je v trápnej situácii, napríklad na záchode. Ak teda vynechám fekalistov a milovníkov „zlatých spŕch“.
Pomáhame teda šíriť túto správu, keďže Javier Marías by bol rád, aby si naň spomenuli všetci, čo raz uvidia film, nakrútený podľa jeho poviedky. „Vedzte, že nebude mať nič spoločné s pôvodným dielom. Nerád by som videl, ako sa dostalo na dno moje, už aj tak skromné renomé.“
