Literárium / Stanislav Rakús
Už Aristotelov výraz katarzia, čiže očisťovanie ohláša, že najvlastnejším predmetom literatúry, ktorá sa zakladá na konfliktoch, svároch a vypätých situáciách, nie je bezúhonnosť a čistota, ale očistný účinok, ktorý je v ľudskom prežívaní reakciou na literárne sprostredkovaný obraz negatívneho sveta výkyvov, zla a špiny. Vyplýva to aj z povahy nášho vnímania – akoby to, čo funguje (napr. zdravie), nepriťahovalo pozornosť a zostávalo nepovšimnuté. Zároveň to vyplýva i z faktu, že v komunikačnom procese je príjemca, resp. čitateľ tichým, bezslovným spolutvorcom umeleckého diela, v ktorom, premieňajúc zlo na dobro, špinu na čistotu, dáva vo svojom vnútri veciam také miesto, aké im patrí.
Ak čistota v tomto chápaní nie je textovým, ale katarzným, netextovým javom, ktorý spadá do sféry príjmu a literárnej recepcie, potom čistota ako bezprostredne zobrazovaná sféra látky a námetového materiálu v textovom priestore máva zvyčajne negatívne vyznenie. Ide spravidla o akýsi sterilný typ čistoty, spätý s poriadkom, ktorý nezodpovedá živej, rôznorodej ľudskej skutočnosti, ale sa vyznačuje manipuláciou, diktátom, agresivitou, kasárenským, mocenským a autoritatívnym potláčaním odlišnosti a svojbytnosti.
Tieto tendencie možno badať aj v tvárnej línii umeleckej literatúry, špeciálne v jej druhovom a žánrovom systéme vtedy, keď sa nerešpektuje prirodzené miešanie epických, lyrických a dramatických činiteľov a volá sa – tak to bolo napríklad v niektorých extrémnych požiadavkách klasicizmu – po umelej čistote literárnych druhov. Synkretizmus, to znamená spoluúčasť rôznorodých druhových činiteľov na výstavbe umeleckého diela, vychádza zo životných podnetov. Tak sa potom v novele ako epickom literárnom žánri dá hovoriť o jej dramatickom kompozičnom východisku, inde zasa – hoci trocha nepresne – o lyrizovanej próze, o epickom divadle atď.
Bezhlavé úsilie o fundamentálnu čistotu literatúry a života vedie k závažným deformáciám. Je neprirodzené, lebo sa prieči rôznorodej povahe sveta a neproblémovému súžitiu jeho mnohotvárnych skladobných prvkov.
Neznamená to však, že by to, čo nazývame čistotou, nemalo v literatúre miesto. Základným znakom jej čistoty je funkčnosť.
