Slávny architekt Rem Koolhaas sa rozhodol, že témou 14. ročníka obľúbenej prehliadky bude tvár architektúry medzi rokmi 1914 až 2014. Pavilón Česka a Slovenska ju ukazuje prostredníctvom panelovej výstavby.
Fundovaný pohľad na korene v podstate nikdy nezaškodí. Benátky ako kulisa, ako fenomén, tiež patria k základom stredoeurópskej kultúry a architektúry. Tohtoročné bienále pod vedením kurátora Rema Koolhaasa zopakuje a vysvetlí základné myšlienky architektov od Vitruvia po traumy 20. storočia.
Koolhaas chcel vyvolať predovšetkým diskusiu o sto rokoch turbulentného technologického, ale aj ideového vývoja a opýtať sa architektov, na čom stojí ich reflexia dnes. Ako sa absorbuje modernita? Ako sa spoločnosť vyrovnáva s konfliktmi, zmenami či globalizáciou.
Stará sláva
Základom úspešnej expozície je jasná a uchopiteľná idea, ktorá inšpiruje a nastoľuje správne otázky.
Nemeckí kurátori zobrali myšlienku absorpcie moderny možno až príliš doslovne: do pavilónu v benátskych Giardini vstavali presnú repliku ikony lokálnej modernity, kancelárovej vily v Bonne. Moderna absorbovaná druhou modernou, pavilónom, ktorý prestaval za čias Hitlera architekt Ernst Haiger.
Z celého výstavného komplexu Giardini s 29 národnými pavilónmi teórie moderny priam vyžarujú, stará sláva národných identít, ktorá v roku 2014 predsa len prešla redefiníciou.
Nápis nad spoločným pavilónom Česka a Slovenska v Benátkach sa z Cecoslovachia zásahom výtvarníka Tomáša Džadoňa zmenil na Slovacchiaceco.
Interný humor
K najväčším zážitkom preto patril subtílny hacking výtvarníka Tomáša Džadoňa. Nápis na našom pavilóne prerobil na Slovenskočesko.
Tento umelecký zásah mal byť paralelou k povinným dvom percentám ceny stavby, ktoré putovali na umenie vo verejnom priestore, zväčša sochárske dielo, mozaiku na fasáde a podobne. Nápis Slovacchiachecco je tiež iba ornamentom, ktorý nepredstavuje názvy štátov vystavujúcich v pavilóne. V oficiálnej orientačnej brožúre aj tak píšu Czech Republic, tak prečo to nedoviesť do úplnej absurdity.
Funguje to ako veľmi interný humor, ako narážka na už aj tak neexistujúci štát, ako pokus o nové zrovnoprávnenie, ale aj v kontexte vyrovnávania sa s modernou a škatuľkovaním na národné tímy. Vtipné bolo sledovať dialóg okoloidúcich: „Aha, Slovacchiaceco,” povedal syn. A otec na to: „To nič, ideme ďalej.” Vkusná a decentná, ale introvertná klasika.
Inštalácia, ktorej kurátorom je Martin Hejl, mapuje dvesto miliónov metrov štvorcových obytnej plochy, ktorá bola v Československu (a nastupujúcich samostatných štátoch) postavená za posledných sto rokov.
Sto rokov bývania
Pavilón sa zaoberá našou národnou česko-slovenskou traumou, panelovou výstavbou. Výstava s názvom 2 x 100 mil. m2 prezentuje architektúru veľkých obytných celkov realizovaných v rokoch 1914 – 2014 tak na území niekdajšieho Československa, ako aj jeho nástupníckych štátov.
Číslovka vyjadruje obytnú plochu, ktorá bola zastavaná za posledných 100 rokov. Po celej podlahe pavilónu je nainštalovaná veľká čierna mapa, kde sú v kontrastnej bielej farbe natlačené iba pôdorysy 56 obytných celkov.
Rozmernú mapu esteticky a významovo dopĺňa inštalácia pôvodných sídliskových preliezok, doplňujúce popisky-kresby a objekty. Kurátori plánovali, že sa tak z inštalácie stane príjemné ihrisko, kde si návštevníci budú v relaxovanom prostredí čítať vyše 100-stranovú publikáciu vydanú k výstave. To by však nesmeli predtým minúť energiu na pútavé pavilóny USA, Ruska či Kanady.
K výstave vyšiel aj obšírny katalóg a sprevádza ju aj video z dielne Loom on the Moon.
Chýba tomu vtip
Obľúbenou disciplínou architektúry sa stala vizualizácia dát najrôznejšieho typu – od počtu rokov, odkedy je v krajine reťazec McDonald, po počty obyvateľov urbánnych sídiel na časovej osi.
U nás sa tiež pracuje s číslami, vyzerá to predsa exaktne. Kurátor Martin Hejl je zanietený odborník na problematiku, výstava sa drží pevne svojej koncepcie a pokiaľ investujete čas a energiu, odídete príjemne intelektuálne obohatení.
Chýba jej však koolhaasovská ľahkosť, vtip a masová zrozumiteľnosť (pritom nie banálnosť a prvoplánovosť). Uznávam, že na túto vec tiež môžu existovať minimálne dva milióny názorov, možno by niekoho aj bavilo vizualizovať si ich. Výstava potrvá do 23. novembra, takže ešte máte možnosť urobiť si ten vlastný.
Autor: Zuzana Duchová, autorka je kultúrna manažérka
