V roku 2010 vystrojili do sveta básnik, prekladateľ a publicista Marián Hatala a maliar, grafik a knižný ilustrátor Ľubo Guman básnickú zbierku so zbytočne nenápadným názvom Kratochvíle s podtitulom „pre väčšie deti a menších dospelých“, ktorá vzbudila zaslúžený úspech nielen u detských čitateľov.
Ponuka na hru
Nedávno si Hatala vyskúšal ďalšiu polohu svojho básnictva knižkou Ľúbostnato, aby sa teraz k pôvodnej, akoby rozpracovanej téme vrátil zbierkou Spoveď záškoláka z nakladateľstva Trio Publishing, čo je tretie spoločné dielo zohratého dua Hatala – Guman.
Ak Hatala v milostnej lyrike potvrdil, že s bravúrou a v mnohých nuansách zvláda topos milostných zápasov takej protikladnej dvojice, akou je žena a muž, novou knihou opäť dokazuje, že sú mu blízke i svet a genius loci detskej duše, školských lavíc a živočíšnej, zvieratkovskej ríše so všetkými negatívnymi vlastnosťami, ktoré reprezentujeme my, nepoučiteľne, nenapraviteľne dospelí.
V rozmarne ilustrovanej knižke nachádzame nonsensové básne, odkazujúce na Morgensterna a jeho súčasníka Ringelnatza. Verše i tentoraz počítajú skôr so skúsenejšími čitateľmi, hoci podtitul chýba. Zjavne sú však určené pre každého, kto sa vie a chce hrať bez ohľadu na vek či okolnosti práve neprajúce spontánnej autorskej improvizácii. Hatala totiž svoje publikum priamo nabáda na hru, ktorej cieľom je v asociatívnom prúde nájsť iný zmysel v prekvapujúcich, často paradoxných a zdanlivo nelogických slovných spojeniach, vyjadrených prostriedkami svojbytnej modernej básnickej reči.
Na pamiatku Hucka, Toma…
V texte na obálke knihy sa básnik odvoláva na Hucka Finna, Toma Sawyera, Maga i Holdena Caulfielda. On sa týchto literárnych postáv dovoláva, pripomínajúc ich „živelnú životnosť, opojnú voľnosť a nespútanú hravosť“. Je zrejmé, že večne recidivujúci šibal a rodený záškolák Hatala baví písaním sám seba, svojich čitateľov a poslucháčov, ktorí na početných autorských večeroch oceňujú zvukovú koloratúru týchto poetických a vtipných textov.
Pred našimi očami defiluje jazvečík Dixie, ktorý sa kýchaním „väčšinou úspešne zväčšuje“ a stáva sa z neho „džemujúci, džezujúci džentlmen džezzväčšík“. Dočítame sa o dráme citovo pohnutého želé. O kresle, ktoré je v noci neutíšiteľné a neustále sa hojdá. O podivnom strachu strašiaka v maku. O papierovej lastovičke, lietajúcej v triede, kde nie všetci sú, našťastie, „povznesení nad lietanie“. O vlaku, ktorý jedného dňa plánovane ušiel, pretože išiel po koľajniciach mieriacich tam, kam on – do nekonečna. A nájdeme tu i báseň o tajnom živote klobúka a kabáta, chvíľu sľubne visiacich v kaviarni na rovnakom vešiaku.
Miestopisne sa Hatala pohybuje veľkoryso, od vlastného paneláka, školy, cez kopce myjavské, roviny Záhoria až k Benátkam a Nebraske, aby nás presvedčil, že poézia je predovšetkým hra a že život s ňou by bol oveľa krajší a bohatší. Skúste tomu neveriť po prečítaní tejto knihy.
Autor: Jiří Trávníček
