Trochu Casablanca aj 1984, lenže v Severnej Kórei

Adam Johnson napísal pútavý a veľmi zábavný román o krajine, kde znamená jadrový výskum viac než ľudský život.

Vlani získal Pulitzerovu cenu, už vyšiel v slovenskom preklade.

Keď Pak Džun-do zo Severnej Kórey pripláva do Japonska a unáša nič netušiacich ľudí na pobreží, máte pocit, že ide o grotesku, kde únoscovia často nevedia, koho majú uniesť, len nešikovne vezmú človeka, ktorý telefonuje.

To, čo v knihe vyzerá ako komická epizódka, sa však naozaj v 70. a 80 rokoch dialo. Kórejská ľudovodemokratická republika sa pred dvanástimi rokmi priznala, že unášala Japoncov pre špionáž.

Chcela spoznať ich kultúru a spôsob života. Odhaduje sa, že uniesli desiatky a možno až stovky ľudí často aj s rodinnými príslušníkmi.

A taký je celý román amerického autora Adama Johnsona Syn pána sirôt, ktorý získal vlani Pulitzerovu cenu v kategórii beletria – pitoreskný obraz izolovanej krajiny, kde je jadrový program dôležitejší ako život ľudí.

Reálna fikcia

Johnson píše ľahko a vtipne. Nebráni sa však nadviazať aj na klasiku. Jeho opis propagandy v krajine pripomína 1984 od Georga Orwella. Pri romantike si zas pomáha kultovým americkým filmom Casablanca.

Aj keď ide o fikciu, prináša veľmi reálny obraz o Severnej Kórei a najmä o živote v nej.

Beletria je podľa Johnsona jediný možný spôsob, ako priblížiť život v tejto krajine. Žiadne relevantné informácie z nej totiž neuniknú, jedine príbehy. Na nich postavil aj svoj výskum.

Predtým, ako napísal túto ocenenú knihu, stretával sa s ľuďmi, ktorým sa z krajiny podarilo utiecť. Dokonca si v roku 2007 diktátorský režim mohol pozrieť naživo.

Človek– milión

Aj keď autor vo viacerých rozhovoroch priznal, že často vychádzal v knihe zo skutočných príbehov, svojho hrdinu Džon-doa vykreslil ako človeka milión. Aj jeho meno je ekvivalentom Johna Doe – teda mena, ktoré dostávajú neznámi.

Džon-do je človek ako každý iný. Nikoho nezaujíma, nik sa oňho nestará. Keď zmizne, nik sa nepýta kam. Johnson mu vymýšľa neuveriteľné dobrodružstvá, čitateľa zavedie do severokórejského sirotinca, väzenia, trestaneckého tábora či na výslnie k samotnému drahému vodcovi Kim Čong–ilovi.

Ten je, mimochodom, opísaný ako extravagantný muž, ktorý dokáže rozosmiať, ale pristihnete sa, že je vám ho ľúto. Teda aspoň do chvíle, kým si nespomeniete, koľko ľudí zabil či už v gulagoch, alebo hladomorom.

Amnesty International odhaduje, že v koncentračnom tábore v Severnej Kórei bolo v roku 2011 zhruba 200-tisíc ľudí. Okrem „triednych nepriateľov“ aj ich deti a príbuzní.