Pri pohľade zvonku sa zdá, že Cyril Blažo je akoby bokom hlavného diania na výtvarnej scéne. Večný outsider. A ako by sa v tejto pozícii cítil dobre.
„Vzbudzuje dojem, že je mu všetko jedno. Že je flegmatik, že ´nerieši´, že všetko, čo urobí, je vlastne náhoda. Prosto, ten vtipný, zábavný Cyril, ktorý odrazu dostane nápad, zoberie nožničky, niečo vystrihne a je to,“ hovorí o svojom obľúbenom autorovi kurátorka Lucia Gavulová.
Tak nejako možno pôsobí aj maľba na spôsob osvetového plagátu s názvom Vedia o tom rodičia? varujúca pred nástrahami číhajúcimi na mladých ľudí. Je na nej výrazná typografia a tvár ženy, pričom nie je jasné, či ide o obeť alebo zvodkyňu.
Maľba bola vytvorená v roku 1992, keď Cyril Blažo študoval na VŠVU u profesora Daniela Fischera. Bola súčasťou zimného prieskumu, ktorý bol v tom čase inštalovaný v už nejestvujúcich výstavných pavilónoch PKO.
Hop alebo trop
Dielo, ktoré mám rada
Cyril Blažo: Vedia o tom rodičia?
1992
papier, kombinovaná technika;
v súkromnej zbierke
„Túto vec zbožňujem odjakživa, odkedy som ju videla prvýkrát,” vysvetľuje Lucia.
„Pre Cyrila Blaža ako výtvarníka mám určitú slabosť. V roku 2006 sme spolu na podnet Tranzitu robili jeho samostatnú výstavu na Zlatých pieskoch. Mnohé veci boli v súkromných zbierkach alebo postrácané, tak sme to museli prácne skladať dokopy. Stretávanie sa s Cyrilom bolo vždy ´hop alebo trop´,“ hovorí.
„Šla som za ním na stretnutie do Karlovky, a aj keď sme boli dohodnutí, nebol doma. A potom si prechádzali jednotlivé veci uňho a vyberali konkrétne diela. Celá tá výstava bola pre mňa zážitkom. Neskôr nasledovali ďalšie, skupinové výstavy, na ktorých som sa tiež kurátorsky podieľala. Stále som sa k nemu vracala, lebo sú mi blízke jeho veci, ale aj on ako človek,“ netají Gavulová.
Jazyk, ktorý nemá obdobu
Výstava v Tranzite mala aj pokračovanie. Prišli sa na ňu pozrieť Stefan Kalmar a Daniel Pies – kurátori z mníchovského Kunstvereinu – a celú ju tak, ako bola, zobrali do Mníchova. Dosť vecí sa tam vtedy predalo, okrem iného aj toto dielo.
Dá sa odhadnúť, čo bolo za týmto úspechom?
„Myslím, že ich oslovil Cyrilov výtvarný jazyk, ktorý nemá obdobu. Cyril Blažo je rešpektovaný aj medzi domácimi kunsthistorikmi. V rôznych textoch o ňom sa však objavujú určité stereotypy. Napríklad že buduje archívy, zbiera staré časopisy, že celé je to ´retro´ a používa vizualitu starých tlačí. Je to tak – dlhodobo zhromažďuje množstvá kníh a tlačovín prevažne starších ročníkov, ktoré mu slúžia ako obrazový archív. Ale ak už s takým materiálom pracuje, nie je jeho zámerom ťažiť z jeho kvalít. Tým sa – naopak – zámerne snaží vyhýbať. Nechce sa na nich priživovať, takže v konečnom dôsledku končí väčšina takého materiálu iba ako zbierka, nie ako umenie,“ objasňuje.
Nič nie je náhoda
Keď Gavulová rozpráva o spolupráci s Cyrilom Blažom, prízvukuje, že je to veľmi vzdelaný človek a inteligentný pozorovateľ. To, že sa vyjadruje formou produkčne a časovo nenáročných, nízkorozpočtových realizácií, súvisí podľa nej okrem iného aj s jeho životným štýlom, ktorý vylučuje, aby napríklad rok maľoval jeden obraz.
Pozoruhodným momentom je tiež istá rezignovanosť na funkciu či poslanie výtvarného umenia ako takého a jeho vnímanie. Blažo si uvedomuje, že v dnešnom umení nie je dôležitá remeselná zdatnosť a že efekt, ktorým súčasné umenie oplýva, je veľmi jednoducho získateľný – rovnako, ako môže dnes byť každý povedzme fotografom, tak môže byť aj konceptuálnym umelcom.
Preto je v jeho tvorbe do istej miery prítomný aj moment prehodnocovania hodnoty a ne-hodnoty umenia.
„Možno práve z dôvodu, že môže vystupovať iba ako pozorovateľ, sa svojou tvorbou do veľkej miery baví. Popri tom všetkom je však stále veľký perfekcionista a pedant, nič nenecháva na náhodu. Pri príprave výstavy nikomu nedovolí ani držať vodováhu. To sú veci, ktoré nie sú na prvý pohľad zrejmé. V skutočnosti to má všetko ´premakané´,“ hovorí Gavulová.
Juraj Kováčik, autor je editor hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik
