Deň čo deň si o tretej popoludní sadá Ingmar Bergman vo svojom kine a sleduje filmy. Je sám na ostrove Färö v Baltskom mori a samotu rešpektuje aj dvesto miestnych obyvateľov. Keď prídu turisti na ostrov Färö a hľadajú Bergmanov dom, režisér sa môže spoľahnúť, že ich pošlú opačným smerom. „Bergman si potrpí na presný režim, neznáša akékoľvek prekvapenia,“ povedal pri nedávnej návšteve Prahy jeho krajan Gunnar Bergdahl, autor dokumentu Hlas Bergmana. Osemdesiatštyriročný režisér v ňom hodinu a pol hovorí o filmovom umení.
„Poznám Bergmana osem, deväť rokov,“ hovorí Bergdahl, ktorý v tomto roku nakrútil pokračovanie svojho dokumentu. „Najskôr vyhovel mojej prosbe, aby sa stal čestným prezidentom göteborského festivalu, ktorý organizujem. Potom sme na ňom premietali kolekciu najlepších filmov histórie podľa zoznamu, ktorý zostavil. Urobil pre nás aj súpis najlepších švédskych snímok, ktorý dostal aj knižnú podobu. Dokonca aj dokument Hlas Bergmana nakoniec uvoľnil na premietanie pre zvláštne príležitosti. Ingmar je stále činný - píše pre divadlo, filmové scenáre, potrpí si na dlhé telefonáty, pracuje pre komunitu malého ostrova. Ale v jednej veci nevyhovel mne ani nikomu inému, i keď ho stále prehovárame - odmieta sa vrátiť k filmovaniu,“ narážal Bergdahl na režisérovo rozhodnutie, ktoré dodržuje od filmu Fanny a Alexander z roku 1982.
Tvorca diel ako Siedma pečať, Lesné jahody či Šepoty a výkriky berie občas na milosť iba televíziu. A práve pre ňu pripravil príbeh nazvaný Saraband, ktorý on sám označil za projekt kamikadze. Posledná klapka sa ozvala minulý týždeň a Bergman pre verejnoprávnu Švédsku televíziu povedal, že je to zároveň posledný deň nakrúcania v jeho živote.
Švédska televízia, pre ktorú Bergman dielo vytvoril, film uvedie až v druhom polroku budúceho roka a podrobnosti o ňom drží v tajnosti. Vie sa, že ide o voľné pokračovanie úspešných Scén z manželského života s rovnakými hrdinami - Marianne a Johanom alias Liv Ulmannovou a Erlandom Josephssonom - v hlavných úlohách. Scény z manželského života nakrútil rovnaký trojlístok v roku 1973.
Filmovej a divadelnej réžii venoval Ingmar Bergman viac ako päťdesiat rokov svojho života.
V rozhovore na záver nakrúcania Sarabandu priznal, že lúčiť sa s týmto svetom je ťažké. „Je to veľmi tvrdé odchádzať od týchto ľudí. Po prvýkrát som režíroval v júni roku 1945. Uplynul už dlhý čas. Preboha, to je celá filmová história,“ povzdychol si Bergman, ktorého v roku 1997 zvolili renomovaní svetoví režiséri za najvýznamnejšieho filmára storočia.
(pet)
