Lucy je blondínka. Superinteligentná

Tvorca kultových, kritikou vysoko cenených snímok Subway, Magická hlbočina, Brutálna Nikita, Leon (a s určitou dávkou tolerancie aj Piaty element) Luc Besson sa v novom tisícročí presadil najmä ako scenárista a producent bezuzdnej zábavy Taxi, Wasabi, Purpurové rieky, 96 hodín.

Filmy zarábali skvele, ale kritika nad ním zlomila palicu, označila ho za veľkovýrobcu hrubozrnnej komercie pochybnej kvality a filmára za zenitom. Inšpiráciou pre jeho autorskú novinku Lucy akoby bola potreba dokázať, že ešte zvládne aj myšlienkovo a formálne náročnejšie kino. Do istej miery sa mu to podarilo, no nie bez výhrad.

Guláš z mäsa čistokrvných

Príbehy o ľuďoch, ktorým zázračný elixír dodáva nadprirodzené schopnosti, sprevádzajú ľudstvo od jeho úsvitu. Vo Francúzsku našli odozvu v Asterixovi a Obelixovi i v sérii historických komédií Návštevníci. Svetová kinematografia pozná mnoho rôznych všemocných. Na vrchole stoja vedľa seba prerodený astronaut David Bowman z 2001: Vesmírna odysea a Neo z Matrixu.

Nový nie je ani motív umelého zvyšovania výkonnosti mozgu. Dodnes neprekonaná zostala novela Daniela Keyesa Ruže pre Algernon a jej filmová adaptácia Charly, ocenená Oscarom. Duševne zaostalý Charlie Gordon, ktorého schopnosti pokorí aj laboratórna myška Algernon, sa v rámci experimentu pod vplyvom medikamentov postupne zmení na génia, aký na svete nemá páru, no práve vďaka tomu si uvedomí, že účinok je iba dočasný a čaká ho nezvratné upadnutie do blaženej apatie IQ 68. Keyes skúmal aj vzťah emocionality a etiky v súvislosti s inteligenciou - a dospel k názoru, že extrémna inteligencia nekráča ruka v ruke s citlivosťou ani s morálkou.

Viac ako pol storočia po ňom sa témy zmocnil Besson s razanciou sebe vlastnou: kašle na city aj na etiku, namiesto myšlienok nám predkladá čudesnú pseudofilozofiu, ktorá z falošných východísk nepravdepodobnými cestami dochádza k triviálnym "objavom". Vyžíva sa v dokonalom obraze, kvalitnom soundtracku, akčných a trikových scénach, lenže ich strieda s pomalšími meditatívnymi zábermi, ktoré dávajú divákovi dostatok času na to, aby si uvedomil, na akú nebetyčnú hlúposť sa pozerá.

Lucy Všemocná

Americká študentka v Tchajwane Lucy (Scarlett Johansson) sa pripletie do cesty odpornému kórejskému zločineckému bossovi a skončí ako nedobrovoľná pašeráčka s vreckom novej syntetickej drogy zašitým v bruchu. Látka sa z poškodeného obalu vo veľkom množstve dostane do jej organizmu, spôsobí otravu – a extrémny výkon mozgu. Lucy je všemocná, no vďaka tomu vie, že jej zostalo len dvanásť hodín života. Strávi ich cestou cez pol sveta do Paríža, aby profesorovi Normanovi (Morgan Freeman) sprostredkovala pravdy, ku ktorým dospela. Popri tom bojuje proti otravným krvilačným Kórejcom, pri naháňačke zdemoluje polovicu mesta a zháňa ďalšie dávky zázračného elixíru.

Besson vie, že jeho diváci nepoužívajú ani 10 percent mozgu, preto v záujme vizuálnej atraktívnosti spokojne rozpráva svoj príbeh bez ohľadu na logiku a príčinné súvislosti. Tentoraz k tomu pridal aj komickú kvázifilozofiu neobmedzených ľudských schopností a právd o všehomíre. Naháňačky, prestrelky, kopance a chirurgické zásahy bez umŕtvenia, hnusných Aziatov, múdrych černochov a galantných francúzskych policajtov strieda s prvoplánovými scénami zo sveta zvierat (myš pred pascou, dravce na love, súložiace levy), čo niektorým divákom aj kritikom pripomína umenie.

Zabavte sa na Bessonovi

Film rámcuje absurdnými scénami so samicou predchodcu človeka, ktorej pozostatky objavili v Etiópii a pomenovali Lucy. Ktovie, či majú aj iný zmysel, ako pripomínať alebo vysmievať Kubrickovu 2001: Vesmírnu odyseu?

Ak viete, že človek využíva celý svoj mozog a nie len desať percent, jediným spôsobom, ako si užiť Bessonovu Lucy je vidieť v nej rafinovanú fantastickú komédiu na tému "všemocná blondína", nemilosrdne parodujúcu filmy Luca Bessona. Odvďačí sa vám úžasnou nadsádzkou, bessonovskými neduhmi zveličenými ad absurdum, skvelým suchým humorom, do najmenších detailov rozpracovanými gagmi (výsmech product placementu je obzvlášť vydarený) - a dokonca aj intelektuálnou satirou: tvrdí, že človek trestuhodne mrhá svojimi schopnosťami i vymedzeným časom, hoci sama je bohapustým márnením jedného i druhého.

Ak sa na ňu budete pozerať takto, zabaví vás nie menej, ako rané Bessonove diela.