Zišiel na dno sveta, ocenia to diváci?

„Keď sme sa tam ponorili, mysleli sme si, že vedci sa na dno Mariánskej priekopy vrátia v najbližších dvoch rokoch,“ povedal pre BBC Don Walsh. Spolu so švajčiarskym oceánografom Jacquesom Piccardom zostúpili na najhlbšie miesto našej planéty v roku 1960. Ich odvážne predpovede sa však nenaplnili.

Trvalo viac než polstoročie, kým sa na miesto ležiace takmer jedenásť kilometrov pod hladinou Tichého oceánu dostala posádka s človekom. A čo je ešte zvláštnejšie, bol to človek, ktorý sa dovtedy na ťažko predstaviteľné miesta dostával najmä pomocou fantázie a filmového štábu – James Cameron. Pred svojou iste najnebezpečnejšou výzvou vlastnej predstavivosti však zosadol zo stoličky režiséra a stal sa hlavnou postavou.

Napísať happy end do scenára však tentoraz nestačilo. Trvalo sedem rokov, kým sa špeciálna ponorka Deepsea Challenger mohla vydať do hlbín oceánu. Tento víkend mal v amerických kinách premiéru dokument o úspešnej misii. V tržbách ho však porazili Ninja korytnačky aj romantická komédia s Danielom Radcliffom.

Od snov k realite

Vysvetliť si to môžeme všelijako. Predsa len, od samotnej misie už uplynuli dva roky, svet vtedy obleteli fotografie s víťazoslávne sa usmievajúcim Cameronom, reportáže aj rozhovory, v ktorých nadšený režisér prirovnával svoje pocity pred ponorením sa k pocitom dieťaťa, čo nastupuje do auta smerom k Disneylandu.
Samozrejme, to už bolo po všetkom, keď si to mohol dovoliť. Fakt totiž je, že pokusy zostúpiť na dno Mariánskej priekopy už stáli niekoľko ľudí život. „Snažili sme sa, aby to bola zábava, no v skutočnosti to bolo po celý čas dosť desivé,“ priznal po premiére pre New York Times jeden z trojice režisérov dokumentu John Bruno.

Aj Cameron v reportáži pre National Geographic písal, ako si v jednom momente v tom nekonečnom tichu oceánu uvedomil, že tá super moderná ponorka, na ktorej pracoval s tímom odborníkov z celého sveta, sa v jednom momente pokojne môže zmeniť na rakvu, z ktorej niet úniku.

Bol to však sen, pre ktorý chcel Cameron urobiť všetko, čo bolo v jeho silách a aj to urobil. A hoci stále platí, že schopnosť zobrazovať neskutočné, nadpozemské veci na plátne je to, čo divákov ťahá k jeho filmom, on sám sa rád necháva ohúriť dotykom s celkom reálnymi zážitkami skrývajúcimi sa v hlbinách vôd.

Oceány a ponorky ho vraj fascinovali od detstva, počas celej expedície bol v kontakte aj s Donom Walshom, ktorému pravidelne podával správy o tom, ako sa tímu darí. Prvý film, ktorým svoju záľubu ukázal aj divákom, urobil už v roku 1989. Volal sa Priepasť a na Oscaroch si vyslúžil sošku pre najlepšie efekty.

Nadšený chlapec

Dokument Deepsea Challenge sa zaobíde aj bez efektov a dramatických zvratov, hoci pri nakrúcaní filmu pri páde helikoptéry zahynuli dvaja členovia štábu. Žiadnu zmenu rytmu deja pritom nečakajte ani na dne Mariánskej priekopy, ktorá vyzerá „iba“ tak, ako asi môže vyzerať miesto pod jedenástimi kilometrami temného oceánu. Nepomôžu ani 3D kamery, ktoré mal Cameron nainštalované na ponorke. Na život mikroorganizmov skrátka nestačili.

Aj preto sa americkí kritici zatiaľ zhodujú, že dokument priláka do kín skôr bádateľov a obdivovateľov podmorského sveta než fanúšikov Avatara. To však vôbec nemusí byť na škodu. Možno medzi nimi bude i nejaký ďalší malý chlapec s chuťou snívať, ktorého neodradia pomyselné hranice toho, kam až človek môže zájsť. Lebo aj na plátne vraj v konečnom dôsledku vidno najmä to – odvahu a chuť človeka prekročiť vlastné limity a bezpodmienečne nasledovať svoju zvedavosť.