Keby ste mali niekomu z Novej Bane, kde sa niektorí miestni obávajú metalového festivalu Gothoom, vysvetliť, kto sú to metalisti, čo by ste povedali?
„Povedal by som, nech zavolá hocikomu do Jaroměřa alebo Josefova v Čechách. Práve som sa vrátil z tamojšieho festivalu Brutal Assault, ktorý bol od minulej stredy do soboty. V roku 2007 tam organizátori zápasili s podobnými problémami ako dnes Gothoom. Teraz im z okolitých miest a obcí volajú, či by ho nemohli presunúť k nim. Napriek tomu, že sa venuje extrémnemu metalu, tak tam prišlo 17-tisíc ľudí z celého sveta. Naspäť k otázke – sú to ľudia, ktorí si prídu v príjemnej rodinnej atmosfére užiť svoju obľúbenú muziku.“
Ako by ste porovnali napríklad návštevníkov Pohody a metalového festivalu?
„Povedal by som, že ľudia na metalových festivaloch si tú hudbu užívajú viac do hĺbky a pozornejšie. Na Pohodu chodievam, je to najlepšie zorganizovaný festival, na akom som kedy bol, ale chýba mi tam taká živočíšnosť. Vo svojom veku (37 rokov) som sa tam vôbec necítil staro. V porovnaní s maďarským Voltom, kam chodí taký istý typ divákov, teda mladí, mestskí, inteligentní a navoňaní ľudia, žiadne metalové máničky, žiadni zombíci, nič čierne, tak tam bolo veľa starých ľudí. Mamičky s kočíkmi, česť výnimkám, na metalovom festivale neuvidíte.“
Ako sa prejavuje tá živočíšnosť?
„Na metalovom festivale je bežné kričať z plného hrdla a vrážať do ľudí. No nie s tým, že chcem niekomu ublížiť, ak niekto spadne, ostatní ho okamžite zdvíhajú. Verím, že stále v sebe máme niečo z našich praprapredkov, aj sociológovia by súhlasili, a chuť zatancovať si okolo ohňa či podobné rituály.“
Prečo to narážanie a krik iným nechýba?
„Ono im to chýba, ale nevedia o tom. Niekto to vybúri pri športe, niekto zbije doma svoju ženu, iný to vyskáče na koncerte. Všetci to v sebe máme.“
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
Je bežné, že sa metalisti na festivale pobijú?
„Metalisti sú mierumilovní. Za celé tie roky, čo chodím na koncerty a festivaly, som sa tam cítil bezpečnejšie ako inde, bitky sú veľkou výnimkou.“
Je metal životná filozofia alebo len to, že človek má rád nejakú hudbu?
„Je to koníček. Porovnal by som to s rybármi, ktorí sa zanietene rozprávajú o vlascoch a výbave. Rovnako sa metalisti vášnivo ako máloktorí iní hudobní fanúšikovia rozprávajú o hudbe. Rozoberajú koncerty, riešia zvuk, či gitarista zahral všetky sóla správne, ako sa kapela správala na pódiu a podobne.“
V čom je teda metal iný ako iné žánre?
„Ľudia, ktorí si prídu zatancovať na nejakého DJ-a, sa veľmi nezaoberajú zvukom. Pri metale sú dôležité inštrumentálne výkony a je tu dôležitý ten pomer medzi umením, drilom, kumštom a výsledkom. Keď do Bratislavy prišiel David Guetta, pustil CD a skákal pri tom, toto by vám pri metalovom koncerte neprešlo.“
Foto SME - Gabriel Kuchta
Koľko metalistov môže byť na Slovensku, je ich viac ako v okolitých krajinách?
„V máji vyšla jedna štúdia, podľa ktorej je najviac metalových kapiel na stotisíc obyvateľov v škandinávskych krajinách s vysokým životným štandardom. My sme z toho vyšli tak priemerne.“
Ako sa človek stane metalistom? Je to uzatvorená komunita, ktorá medzi seba niekoho ťažko vpustí?
„Nemusí naplniť žiadne znaky, vôbec to nie je uzatvorená komunita. Je veľmi široká, metalových žánrov je neúrekom. Je ťažké definovať, kto je metalista. Robím pohovory a stáva sa, že ma niekto spozná, že pracujem v rádiu a počúvajú moju metalovú reláciu. To sú právnici, účtovníci, daniari, manažéri, IT špecialisti. Metalista už dávno nie je stredoškolská mánička s dlhými mastnými vlasmi a IQ 70.“
Čiže podľa vás nie je povinné, aby mal metalista dlhé vlasy.
„Nie, ja som ich nikdy nemal.“ (Smiech.)
Spomínali ste rôzne žánre. Skúste aspoň základné z nich opísať laikovi, ktorý ich všetky vníma ako krik a buchot.
„To je, akoby ste chceli vysvetliť niekomu, kto nevie absolútne po anglicky, rozdiel medzi gramatikou minulého a prítomného času. Každý, kto to má aspoň ako-tak napočúvané, tam počuje rozdiely a vie jednotlivé žánre rozoznať takmer okamžite. Dá sa to rozoznať napríklad podľa ladenia a zvuku gitár, rýchlosti bicích, produkcie, textov alebo imidžu.“
Aký je najzákladnejší metalový žáner?
„Metal vychádza zo skupiny Black Sabbath. Ich prvý a zároveň aj prvý metalový album vyšiel v piatok trinásteho februára 1970. Je to tvrdá, zrýchlená a temná rocková hudba ovplyvnená bluesom, všetky gitarové riffy Tonyho Iommiho kapely dodnes kopírujú. Neskôr prišla nová vlna britského heavy metalu – Judas Priest a Iron Maiden, čo je vlastne zrýchlený rock’n’roll. Potom to bolo zmixované s punkom a vznikol thrash metal, ako hrajú napríklad Slayer alebo Metallica. Z thrash metalu v polovici osemdesiatych rokov vznikol ešte rýchlejší a brutálnejší death metal s extrémnejším vokálom a textami o vraždách.“
Tieto žánre vznikali v osemdesiatych rokoch. Je metal stále populárny?
„Čím je ťažšie obdobie, tým viac sa metalu darí. Najviac sa počúval v týchto osemdesiatych rokoch, v časoch studenej vojny a teraz je ďalšia hrozba nukleárnej vojny a najväčší metalový festival, nemecký Wacken, vypredal všetkých približne 75-tisíc lístkov za dvanásť hodín. V deväťdesiatych rokoch išiel metal do úzadia, prišiel grunge a podobné žánre. Z metalu sa žartovalo a napríklad aj v klipe Wheatus sa spieva, že pôjdeme na koncert Iron Maiden, vtedy sa hovorilo, že ich počúvajú úplní lúzri.“
Už sme to načali, je metal hudbou satanistov?
„Nie, o satanovi spieva veľmi málo kapiel z toho obrovského kvanta, ktoré v rámci metalu pôsobia. Neviem, ako sa definuje satanista. Ak je to ten, čo slúži čierne omše a obetuje zvieratá, tak takých je skutočne málo. Napríklad spevák najúspešnejšej blackmetalovej kapely, švédskych Watain, sa hlási ku satanizmu s tým, že verí v seba ako človeka a odmieta akékoľvek náboženstvo. Dalo by sa o tom viesť dlhé filozofické debaty, len treba mať otvorenú myseľ.“
Môže niekoho negatívne ovplyvniť, keď počúva satanistické texty skladieb?
„To je hlúposť. Nemyslím si, že by to nejako súviselo so správaním ľudí.“
Na začiatku ste povedali, že metalisti sa na koncerte strkajú a kričia. Nepodnecuje to v nich tá hudba?
„Z tej hudby ide veľká sila, to je to, čo na nej títo ľudia vyhľadávajú. Nemám pocit, že by to bola deštruktívna, ale skôr oslobodzujúca sila.“
Rozumiete textom, ktoré sú spievané hrdelným, alebo inak expresívnym spevom?
„Často nerozumiem ani kapelám, ktoré hrajú pop a spievajú po slovensky. Ako príklad rád dávam text skladby od Vaša Patejdla, kde sa spieva ‚tú najkrajšiu z voňaviek ľahko rozoznám, voniaš mi nocou rán‘ a speváčka Živých kvetov Lucia Piussi tam počula ‚voniaš mi kocoura‘. Odvtedy to tam počujem aj ja. A to nehovorím o tom, keď niekto niečo rýchlo ziape.“
Je v poriadku, ak metalová kapela spieva o „grcaní na kríž“ a zabíjaní kresťanov?
„Je to umelecká výpoveď. Môžeme sa baviť o tom, na akej úrovni. Belphegor, na ktorých texty narážate a ktorí budú hrať na Gothoome, nepatria medzi sofistikovaných muzikantov ani moje obľúbené kapely, ale je to asi reflexia toho, čo sa okolo nich deje.“
Je potom tiež umenie, ak nejaká nacistická kapela spieva to isté o Židoch?
„To je veľmi zlé prirovnanie. To, či ste sa narodili ako Žid, alebo Róm, to si človek nevyberá a je nefér sa do toho navážať. Keď je niekto veriaci, tak si to vyberá a musí počítať s tým, že jeho viera a predovšetkým cirkev bude terčom kritiky. Umelci nastavujú zrkadlo. Môžeme sa rozprávať o tom, aké je kvalitné.“
Niektorí majú reálne obavy.
„Viem sa vžiť do kože ľudí, ktorí sú z toho vystrašení, ale rovnako by boli vystrašení aj z návštevy Shakespeara v Slovenskom národnom divadle. Bol som tam na hre Coriolanus, kde miláčik bulváru a najmä starších dám, Jožko Vajda, strieľa ľudí do zátylku a Milan Ondrík tam znásilňuje vlastnú matku. Nejdem porovnávať Shakespeara s metalom, ale je to umenie, nie realita.“
Aký predsudok voči metalistom je opodstatnený a ktorý je, naopak, neopodstatnený?
„Neviem o takom, ktorý by bol opodstatnený. Neopodstatnených je veľa, počnúc nízkym IQ a vzdelaním, agresivitou a podobne. Metalisti sú takí istí ako všetci ľudia okolo. Kopírujú spoločnosť a umenie všeobecne reflektuje to, čo sa deje vo svete. Rovnako ako niekto nepochopí rybára, ktorý celé hodiny sedí a pozerá sa do vody, tak niekto nepochopí metalistu, ktorý sa ide vyskákať a vykričať na koncert.“
Ako ste sa dostali k tomu, že počúvate metal?
"Začínal som na zbierke vinylov svojho otca a našťastie som nikdy nemusel počúvať hudbu pre deti. Boli tam The Beatles, Beach Boys, ABBA, Bee Gees, Hendrix alebo Deep Purple. Od Krajíčka a toho, Ako šlo vajce na vandrovku som prešiel ku kvalitnej muzike. Vyskúšal som si to aj na svojej malej neteri Simonke. Pustil som jej austrálskych metalcoristov Parkway Drive a skákala rovnako nadšene ako na Čanakyho s Podhradskou, ktorých je veľká fanúšička.“
To ešte stále nie sme pri metale.
„Potom som bol depešák, koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov som fičal postupne na albumoch Black Celebration, Music For The Masses a Violator. A potom cez českú krčmovú hudbu ako Tři sestry som sa dostal ku gitarovej hudbe a definitívne som sa našiel v ...And Justice For All od Metallicy. To bola jar 1991.“
Spomínali ste, že ste boli depešákom. Brojili ste proti metalistom?
„Áno, robil som si z nich žarty.“ (Smiech.)
To ste asi nemali hovoriť.
„Ja som stále depešák! Veď Depeche Mode sú metal bez gitár a mnohí metalisti ich majú radi, špeciálne album Ultra z roku 1997. Nás vtedy už nezastihla tá vlna s bitkami, o ktorých mi rozprávali starší kamaráti. V každom prípade nikdy som nerozumel tomu metalisti verzus depešáci. Už to dávno nie je pravda.“
Metal býva často výkrikom v puberte a po rokoch si človek len pozerá fotky a vraví, „tu som mal dlhé vlasy a počúval Metallicu“.
„Keď mi niekto povie, že vyrástol z metalu tak metal nikdy naozaj nepočúval. Z metalu sa nedá vyrásť. Mnohí ľudia sú rovnakí fanatici do hudby ako ja.“
Moderujete metalovú reláciu Headbanger_FM. Ako ste presvedčili verejnoprávne médium, jeden z okruhov Slovenského rozhlasu, Rádio_FM, aby dali priestor aj metalu?
„V roku 2004 som písal Marcelovi Forgáčovi, ktorý vtedy rádiu šéfoval. Odpovedal mi, až keď som to o rok neskôr skúsil znova. Bojovali o existenciu a rozhodli sa rozšíriť záber. Nemali na to iného človeka, takže som sa vlastne našiel sám, keďže som už skúsenosti s moderovaním mal od roku 1998.“
Aká kvalitná je slovenská metalová scéna?
„Máme si z čoho vyberať. Máme tu legendy typu Galadriel, Depresy alebo Čad a máme tu mladé kapely Symbiosis, Shrill Whispers, Princess Knocked Out The Gardener, dievčenskú kapelu In-Sane alebo zasnených progmetalistov Morna, je ich mnoho. Veľa z týchto kapiel som mal u nás v štúdiu. Som rád, že RTVS im ponúkne tento priestor, kde si môžu zahrať.“
Pustíte si z rovnakého žánru radšej slovenskú alebo zahraničnú kapelu?
„Pustím si to, na čo mám chuť. Je jedno, odkiaľ sú.“
Je aktuálne nejaká slovenská kapela, ktorá má šancu preraziť v zahraničí?
„Nemá prečo. Mnohé kapely vynikajú slovenskými textami, ktoré sú za hranice neprenosné. Za hranicami majú veľa vlastných kapiel a nie sme trh, ktorý by bol zaujímavý pre zahraničné vydavateľstvá a pre organizátorov koncertov, na rozdiel od Poľska alebo Nemecka. Sme asi primalí na to, aby tu vzniklo niečo zaujímavé a originálne. Neviem, čím to je, že napríklad z Nórska je toľko kapiel. Napríklad takým Kvereltak sa to podarilo a to spievajú čisto po nórsky. Mám pocit, že tam do hudby veľa investuje štát, všimol som si to na koncertoch Leprous. Idú po kluboch celej Európy, kde hrávajú v priemere pre sto ľudí, no majú so sebou obrovské technické vybavenie. Neexistuje, aby sa im to oplatilo. Stálo by za zváženie, či by sme aj my takto nepodporili slovenskú kultúru vo svete.“
