Vedel využiť svoj komediálny aj dramatický talent a popularitu si získal tým, že v ľuďoch vyvolával dôveru.
„Pán Perry, otvorte učebnicu na 21. strane a čítajte nahlas: Úvod do poézie. Celý,“ hovorí Robin Williams vo filme Spolok mŕtvych básnikov.
Režisér Peter Weir si ho vybral, aby hral učiteľa anglickej literatúry, ktorý na konzervatívnej škole pre deti aristokratov narúša konvencie a študentov vychováva podľa vlastných morálnych zásad.
Kým mladý Perry číta poučky a takmer až matematické návody, ako rozoznať dobrú poéziu od zlej, Williams čarbe nejaké nezmyselné grafy na tabuľu a nakoniec povie: „A teraz tú stranu z knihy vytrhnite. Poďme. Všetci. Nebojte sa, nie je to Biblia, nepôjdete za to do pekla. Trhajte!“
Film Spolok mŕtvych básnikov vznikol v roku 1989 a Robina Williamsa zaň nominovali na Ocsara.
Úloha učiteľa Johna Keatinga bola preňho príznačná. Mohol hrať kohokoľvek, kto mal ostatných povzbudzovať, podporovať, jemne provokovať a zároveň ochraňovať. Pretože v divákoch vyvolával dojem, že sa nepozerajú na nejakú filmovú hru s efektnými prvkami a originálnymi postavami, ale že sledujú niečo, čo im je dôverne známe a že človek, na ktorého sa pozerajú, je so všetkými plusmi aj mínusmi úplne normálny.
Ten, kto sa dotkol Obamu
Robin Williams
- Narodil sa 21. júla 1951 v Chicagu, zomrel 11. augusta v Kalifornii.
- Získal Oscara za film Dobrý Will Hunting, nominovaný bol za Kráľa rybára, Spolok mŕtvych básnikov a Dobré ráno, Vietnam.
- Šesťkrát mu udelili Zlatý glóbus – za filmy Kráľ rybár, Otec v sukni, Dobré ráno, Vietnam a dokonca za prácu s hlasom v animovanom filme Aladin.
- Do kín ešte prídu jeho filmy Noc v múzeu: Tajomstvo hrobky (premiéra je plánovaná na december), Merry Friggin' Christmas (november), distribútora hľadá film Boulevard a jeho hlas ešte zaznie vo filme Absolutely Anything (2015).
Americký herec zomrel nečakane, vo veku šesťdesiattri rokov spáchal samovraždu.
Williams mal problémy s alkoholom, pred mesiacom šiel na odvykací pobyt a trápila ho depresia.
Správa rozosmutnila jeho kolegov, fanúšikov na všetkých sociálnych sieťach a niekoľko slov povedal aj prezident Barack Obama: „Do našich životov vstúpil ako cudzinec – ale nakoniec sa dotkol každého kúska ľudskej duše,“ povedal, a naozaj dosť výstižne.
Robin Williams bol populárny ešte aj medzi deťmi. Najmä ak už rozumeli príbehom, v ktorých hrával otcov – prítomných alebo neprítomných.
So Stevenom Spielbergom nakrútil film Hook, variáciu na Petra Pana a z obľúbenej komédie Otec v sukni sa už chystal druhý diel.
Boli to komédie, či nie?
V roku 1987 prišiel do kín film Good Morning, Vietnam. Williams v ňom hral dídžeja armádneho rádia, ktorý každú svoju reláciu začínal zvolaním Dobré ráno, Vietnam! Svoj herecký prejav vtedy postavil na nebývalej energii a nadšení, tak, aby to bolo v dráždivom rozpore so situáciou, v ktorej sa jeho postava ocitá.
Bol ešte tým typom komika, čo pri vytváraní zábavy zapájal mimiku aj celé telo – možno pritom trochu aj preháňal, ale ešte stále celkom taktne a vkusne. V kombinácii s bystrými očami sa dal tento jeho talent využiť vo filmoch, ktoré vyzerali ako komédie, ale neboli nimi. Alebo vo filmoch, ktoré boli v zásade drámou, ale mali v sebe prvky komédie.
Niektorí fanúšikovia by možno hlasovali za to, že jeho najlepším filmom z tejto kategórie bol Kráľ rybár o dvoch životných stroskotancoch (tým druhým je Jeff Bridges), lebo režisér Terry Gilliam so šarmom a ľahkosťou uviedol na scénu aj svätý grál, aby všetkých presvedčil, že život má zmysel, aj keď to vyzerá nepravdepodobne.
Iní by zase mohli povedať, že schopnosť zladiť smiešne so smutným prejavil aj v menej úspešných filmoch, ako bol napríklad Moskva na Hudsone. Ten reagoval na vlnu ruských a ukrajinských emigrantov v USA. A Williams v koži ruského saxofonistu ukázal, ako jedna mentalita naráža na druhú a ako sa ľudská duša predurčená na nespútanosť musí vtesnať do nových pravidiel.
Neopakovať chyby
Filmári vo svojich prvých reakciách na Williamsovu smrť často spomínali na to, aký bol vtipný, ako dokázal každého stopercentne rozosmiať.
Časť jeho kinematografie pritom tvoria drámy, kde vystupuje v role niekoho, kto toho druhého sprevádza pri procese dozrievania, dospievania, uvedomovania si vlastných možností a zodpovednosti.
Keď hral učiteľa Keatinga vo filme Spolok mŕtvych básnikov, dosiahol to, aby mladí žiaci rozmýšľali sami za seba, žili čestne, odvážne, spravodlivo a aby sa postavili za toho, kto im v živote pomohol.
S podobnou úlohou prišiel neskôr za ním aj režisér Gus van Sant, keď ho chcel obsadiť do filmu Dobrý Will Hunting s mladým Mattom Damonom a Benom Affleckom. Pokojne, ticho a bez exhibicionizmu zahral psychológa, ktorý sa nemohol pozerať na to, ako sa mladý matematický génius bojí emočne angažovať a vkročiť do života a vykazoval všetky znaky toho, že bude opakovať jeho vlastné chyby.
Za to v roku 1998 dostal po troch Zlatých glóbusoch a množstve iných cien aj Oscara.
