Knižný piatok
Kniha je obrazom pamäti miest v pamäti ich obyvateľov – spisovateľov.
Tým, ako sa z našich sídel stáva veľká dedina a postupne globálny megapolis, tým sa mesto tematizuje v rozmýšľaní filozofov, sociológov, lingvistov a, pravdaže, spisovateľov. Najnovšie svedectvo o tejto vzrušujúcej téme prináša publikácia Moje mesto (F. R. & G.), ktorá zhromaždila texty dvadsiatich autorov prevažne publikovaných v časopise OS koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Dotknutých miest je 21, ak berieme Martin a Turčiansky Svätý Martin a Liptovský Mikuláš a Liptovský Svätý Mikuláš ako jedno mesto. Ale je mesto nášho detstva totožné s mestom detstva našich rodičov alebo detí? Nie je každé mesto permanentne premenlivé a neustále nové?
Dve skupiny autorov
Autori píšuci o svojom meste sa dajú pomocne rozdeliť do dvoch skupín. Jedni píšu historicky, iní „hystericky“, ak pod touto metaforou rozumieme osobné nasadenie, pátos, krajnú subjektivitu, rezignovanie na historické letopočty, predely, míľniky...
Paradoxne, tieto osobné výpovede sú pre čitateľa zaujímavejšie, majú pečať osobného presvedčenia o ľuďoch, miestach a udalostiach toho-ktorého mesta.
Brezová nemá pivovar
Taký je Pavel Hrúz v skvelej eseji-spomienke Moje mesto: Banská Bystrica, ktorý píše: „Písomné zmienky, letopisy a zlaté pamätné knihy sú podľa mňa málo... Milšie ako dejiny Ninive sú mi historky z pulzujúceho rodiska, Banskej Bystrice.“
Taký je Július Vanovič v obraze Martina či Pavel Vilikovský, ktorý hovorí na margo Bratislavy: „Ak chceme opísať nejaký predmet, a najmä taký veľký ako mesto, musíme poodstúpiť, aby sme ho lepšie videli. Keďže nemôžem poodstúpiť v priestore, odstupujem v čase.“
Impozantný príbeh Košíc podáva Stanislav Rakús, ktorý sa do tohto mesta presťahoval z dolniakov. Soňa Kovačevičová má „svojich miest“ hneď niekoľko: Liptovský Sv. Mikuláš, Šahy, Kláštor pod Znievom a Ružomberok. Vladimír Janček zasa uvádza svoje rozprávanie krásnou vetou: „Brezová je mesto, v ktorom nenájdete pivovar.“
Núkajú sa ďalšie mestá
V kolekcii nemôže chýbať Modra Vincenta Šikulu či Liptovský Mikuláš Ivana Laučíka, ktorý hovorí, že „ideálne by bolo mať poruke tajné kroniky mesta“.
V knihe mi však chýbala Devínska Nová Ves Rudolfa Slobodu či Petra Pišťanka, Humenné Milana Zelinku, Žilina Ľubomíra Feldeka, Dolný Kubín a Šahy Jána Johanidesa či Banská Štiavnica Rút Lichnerovej.
Ale to nie je kritika nedostatkov, skôr inšpirácia, aby sa tento zväzok rozrástol na ďalšie pokračovanie.
Aj Slovensko sa urbanizuje, stáva sa súostrovím viacerých súmiest a prímiest, a tak sa fenoménom mesta budeme musieť tak či tak zapodievať na rôznych úrovniach. Poloha, ktorú predstavuje táto skvostná antológia (pod gesciou Eugena Gindla a Jána Púčeka), je vzrušujúca, pútavá a plodná.
