Po vlaňajšej dráme Jasmínine slzy sa neúnavný režisér rozhodol pre oddychovú a nezáväznú hračku. Ani teraz v jeho snímke nechýbajú herecké hviezdy, škoda len zlých českých titulkov.
Komik, scenárista a režisér Woody Allen už od Sexu noci svätojánskej (1982) rok čo rok prichádza aspoň s jedným celovečerným filmom. Akoby bol na nevydržanie plný myšlienok, nápadov, obrazov a vtipov.
Prácu s ním považujú za česť herci najzvučnejších mien. Nakrúca s minimálnym rozpočtom. Strieda „realistické“ príbehy zo súčasnosti s hravými žánrovými snímkami – fantastickými, historickými, kriminálnymi, mysterióznymi.
Prvé si nachádzajú vďačné publikum aj v širších diváckych vrstvách. Druhými robí radosť sebe a oddaným fanúšikom, ktorí ho verne nasledujú už pol storočia. Po minuloročnej psychologickej dráme Jasmínine slzy (Oscar pre Cate Blanchett a dve ďalšie nominácie) prišiel čas na oddych, nezáväznú veselú hračku Kúzlo mesačného svitu.
Tajomné zákutia života
Rok 1928. Slávny britský iluzionista Stanley Crawford (Colin Firth) je povestný nielen skvelými trikmi, ale aj racionálnym myslením. A egoizmom, sarkazmom, aroganciou. Práve jeho pozvú potomkovia bohatej rodiny na francúzsku riviéru, aby znemožnil mladej americkej jasnovidke Sophii Bakerovej (Emma Stone) vyciciavať ich zámožnú, no naivnú matku. Stanley vďačne súhlasí, veď na Azúrovom pobreží strávil svoju mladosť a žije tam jediný príbuzný, s ktorým sa znáša – teta Vanessa (Eileen Atkins).
Žiadne senzačné odhalenie sa však nekoná. Práve naopak – mizantrop Stanley Crawford podľahne nielen viere v „tajomné zákutia života“, ale aj Sophiinmu čaru. Padá do pasce, no je šťastný... až kým nepríde náhle vytriezvenie. Neskoro.
Allen pracuje so svojimi obľúbenými motívmi eskamotérstva, ilúzií, špiritizmu, jasnovidectva, telepatie a nechýba ani kriminálna zápletka, podobne ako v snímkach Prekliatie žltozeleného škorpióna (2001), Sólokapor (2006) alebo Poznáš muža svojich snov (2010). Devízou nie je len bizarný príbeh – a nie sú ňou ani briskné dialógy.
Návrat do dvadsiatych rokov minulého storočia neznamená len dobovú výpravu, kostýmy a účesy: autor sa opäť vtipne, nápadito a zábavne pohráva s formou.
Už len čakáme, či sa ozve: A kde sú moje papuče?
V raných filmoch Woody Allen inklinoval k Ingmarovi Bergmanovi či Michelangelovi Antonionimu. Jeho Zelig (1983) bol ponáškou na dobové spravodajstvo, Tiene a hmla (1991) vzdali hold nemeckému expresionizmu. Kúzlo mesačného svitu evokuje kriminálne romány Agathy Christie so slečnou Marplovou, Francisa Scotta Fitzgeralda a cítiť v ňom aj kus rozmarného Oscara Wilda. Spôsob rozprávania, kompozícia obrazu, farby, štylizácia hereckých výkonov i strih efektívne pripomínajú dobovú adaptáciu divadelnej veselohry.
Téma, príbeh, charaktery, ale aj celé scény zasa poukazujú na Shawovho Pygmaliona, presnejšie na filmovú podobu muzikálu My Fair Lady (1964). Sú tu nielen profesor Henry Higgins, Lisa Doolittleová, plukovník Pickering, ale aj vetroplach Freddy Eynsford-Hill a rázna matka Higginsová.
Obdobu majú scény z kráľovského plesu i Henryho návštevy u matky. Na záver až tŕpneme, či Crawford nezahlási: „Sophie? Kde dočerta sú moje papuče?!“
Pľuvanec v pohári skvelého vína
Mizantrop a Pygmalion sú Allenovi nepochybne blízki aj v osobnom živote. V Kúzle mesačného svitu nielen vzdáva klaunský hold svetu starých komédií a spoločnosti, kultúre, životnému štýlu 20. rokov, ale nazerá aj do sebaironizujúceho zrkadla. Bežné publikum tým možno neoslní, ale pre jeho fanúšikov ide o film, ktorý nemožno nevidieť.
Napokon, také sú všetky.
Výčitku si zaslúžia české titulky. Nielenže ich nerobila špecialistka na Allena Dana Hábová, sú nepresné, plné chýb. V čase digitálnej distribúcie by sa žiadny film nemal k divákovi dostávať s podobnou zásadnou chybou, no v tomto prípade je to akoby pľuvanec v pohári skvelého vína.
Recenzia / Film
Kúzlo mesačného svitu
109 minút.
Scenár a réžia: Woody Allen. Kamera: Darius Khondji. Strih: Alisa Lepselter.
Účinkujú: Emma Stone, Colin Firth, Simon McBurney, Eileen Atkins, Marcia Gay Harden, Hamish Linklater, Jacki Weaver a ďalší.
Slovenská premiéra 14. augusta 2014.
