Posledný album skupiny Jethro Tull je zo septembra 2003 a jej posledné spoločné koncerty boli pred tromi rokmi. Odvtedy je ticho. Jethro Tull bol odjakživa najmä IAN ANDERSON, no on sa končiť nechystá a stále robí nové pesničky. Svoju minulosť a súčasnosť prepojí 22. augusta v Nitre, kde sa zastaví v rámci sólového turné.
Pred dvomi rokmi ste koncertovali s albumom Thick As A Brick 2, teraz prichádzate s novinkou Homo Erraticus. V čom bude tento koncert iný?
„Aj toto je konceptuálny album, ktorý sleduje osudy fiktívnej postavy Geralda Bostocka, ale všetko ostatné bude iné. Vtedy sme v prvej polovici hrali celý Thick As A Brick z roku 1972 a potom jeho pokračovanie, teraz najskôr zaznejú nové piesne s vizuálmi a v druhej polovici to najlepšie z celej tvorby Jethro Tull. Vytiahneme aj niekoľko vecí, ktoré ešte nikdy alebo už veľmi dlho nezazneli naživo. Vrátili sme sa k originálnym aranžmánom. Malo by to znieť takmer verne ako pôvodné nahrávky.“
Prečo ste na novom albume opäť siahli po fiktívnej postave?
„Keby som dnes hovoril sám o sebe, bolo by to asi dosť nudné. Hlavnou témou Homo Erraticus je migrácia – ľudí, kultúr, ideí. Sú to vlastne príbehy ľudstva ako druhu, ktorý dokázal prežiť niekoľko veľkých zmien, ale musí čeliť rôznym novým výzvam. Napríklad klimatickým zmenám.“
Má zmysel do hudby vkladať takéto posolstvá? Ako sa takéto témy vôbec dajú vyjadriť hudbou?
„S využitím rôznych žánrov a štýlov. Čím lepšie ich ako muzikant ovládate, tým je to jednoduchšie. Pri tomto albume boli prvoradé slová a texty, hudba k nim vlastne vytvára pestrý soundtrack, v ktorom znie všeličo od folku po heavy metal. Aby ste ma správne chápali, som z generácie, pre ktorú sú slová rovnako dôležité ako hudba a prekáža mi, keď sú texty plné klišé alebo im nie je rozumieť. Aj pre poslucháča musí byť frustrujúce, keď netuší, o čo v skladbe vlastne ide. Ak ide iba o zvuk, to je dosť málo.“
Prečo ste nový album vydali pod svojím menom? Už nechcete byť spájaný so značkou Jethro Tull?
