Otázku prečo na legendárnom festivale nevystúpili viaceré slávne mená hudby éry Sixties si určite kladú mnohí aj dnes. V programe naozaj chýbalo viacero hudobníkov, za ich neúčasťou sú rôzne dôvody a mýty.
The Beatles
Kapela skončila s koncertovaním v lete 1966. K únave z vyčerpávajúcich svetových turné, hysterickým fanúšikom sa pridali hrozby po vyhlásení Johna Lennona, že The Beatles sú populárnejší než Ježiš Kristus a čoraz väčší problém preniesť na pódium štúdiové experimenty, ktoré sa začali s albumom Revolver.
Každopádne v januári 1969 štvorica odohrala legendárne vystúpenie na streche v centre Londýna a organizátori Woodstocku cítili šancu. Dotelefonovali sa Lennonovi, no ten vyhlásil, že nie je schopný dať dokopy The Beatles a že americká vláda mu zamietla víza. O čo Woodstock prišiel, ukázalo sa o mesiac neskôr v Toronte. Na tamojšom festivale mal premiéru Plastic Ono Band, do ktorého Lennon nahovoril gitaristu Erica Claptona, na basu hral Klaus Voormann, autor obalu platne Revolver a za bicími sedel Alan White z Yes. Hrali tri prevzaté staré rokenroly (Blue Suede Shoes, Money, Dizzy Miss Lizzy), jednu beatlesovku (Yer Blues), dve nové sólové Lennonove skladby (Give Peace A Chance, Cold Turkey) a Yoko Ono sa niekoľko minút pokúšala sama improvizovane spievať do džemovania muzikantov. Bol to prvý a zároveň posledný koncert tejto zostavy.
Nakoniec však vo Woodstocku hudba The Beatles z pódia zaznela – keď Joe Cocker vytiahol svoju skvelú soulovú verziu piesne With A Little Help from my Friends. A práve vystúpenie vo Woodstocku ho najviac preslávilo.
