Aj štyristo rokov po svojej smrti rozdeľuje Alžbeta Bátoriová verejnosť i historikov. Jedni ju považujú za obeť intríg, druhí za sadistickú vrahyňu. Andrej Štiavnický zasvätil skúmaniu jej života tridsať rokov a vydal sedem kníh o krvavej čachtickej panej. Všetky sa stali bestsellermi.
Vo štvrtok uplynie presne 400 rokov od smrti Alžbety Bátoriovej. Stalo sa tak za nejasných okolností, nenašlo sa ani jej telo. Ako podľa vás umrela?
To nie je pravda, že by sme nepoznali okolnosti, nemáme len spracovanú históriu. Svedkom jej smrti bol Stanislav Thurzo, ktorý sa v tom čase liečil v piešťanských kúpeľoch a päť dní strávil aj na Čachtickom hrade. Videl ju 21. augusta 1614 umierať a všetky podrobnosti opísal v liste, ktorý 25. augusta poslal z Piešťan Jurajovi Thurzovi. Z listu vieme, že zomrela prirodzenou smrťou, nebola upálená ako scestne tvrdí Juraj Jakubisko vo svojom filme, ani znásilnená, prebodnutá či otrávená. Stanislav Thurzo je korunným svedkom pre každého, kto sa zaoberá históriou.
Vo veľkofilme Juraja Jakubiska si Alžbetu Báthoryovú zahrala Anna Friel (na snímke). „Keď ide o film, biznis a komerciu, história padá na kolená,“ hovorí Štiavnický.
Posledné štyri roky prežila v domácom väzení na Čachtickom hrade. Rozšírená je verzia, že zamurovaná vo veži.
To ľudia opakujú ako papagáje – kúpala sa v krvi a bola zamurovaná. Od rozpadu Uhorska, čo je už takmer sto rokov, nás tvorcovia československých dejepisov kŕmia nezmyslami, ktoré prebrali od maďarských historikov. Podľa jedného z nich Lászlóa Nagya ju vraj zamurovali do miestnosti, nechali len otvor 20 x 20 centimetrov a cezeň jej podávali chlieb a vodu. Kde by podľa vás vykonávala malú a veľkú potrebu? Aj americkí psychiatri tvrdia, že v takýchto podmienkach by sa do desiatich dní psychicky zrútila. A nie žila ďalšie štyri roky.
Ako prebehlo jej zatknutie?
