Nečakane úspešný portrét prázdnoty súčasnej Ameriky

Rozmarný rocker Tom Petty (1950), ktorý je známy aj z niekdajšieho superhviezdneho zoskupenia The Traveling Willburys (s Bobom Dylanom, Georgeom Harrisonom, Royom Orbisonom a Jeffom Lynnom), od debutu s kapelou The Heartbreakers v roku 1976 prešiel poriadny kus viac­menej úspešnej, krúživej cesty s rôznymi odbočkami.

Po nevyrovnanom období na prelome tisícročí, ktoré preklenul albumom so skupinou The Last DJ (2002) a sólovým Highway Companion (2004), sa postupne vrátil na scénu v najlepšej forme s amuletom pôvodnej energie a „surovosti“ starých čias.

Posilnený skúsenosťami zo živého nahrávania vedľajšieho produktu Mudcrutch (pôvodný názov skupiny, ktorú Petty ešte ako basgitarista v roku 1970 založil a v roku 2007 repertoár spolu s jej pôvodnými členmi nahral) pripravil CD Mojo (2010). Bola to dobre namiešaná zmeska rockabilly, južanského blues, postdylanovského folkrocku, elektrického rhythmandblues, reggae a ľahko „špinavého“ hardrocku s textami osobitej literárnej poetiky v duchu Trumana Capoteho alebo Flannery O’Connorovej.

Svieži návrat ku koreňom

Ale, ako už kedysi povedal John Lennon pred zamýšľaným a nenaplneným projektom Get Back, všetko sa napokon oblúkom vráti na začiatok, „keď sme boli ešte ako nevycválané hlasno erdžiace kone“. To sa napokon stalo aj Pettymu, a tak nová nahrávka Hypnotic Eye s jedenástimi pesničkami znie, ako keby vznikla v starých „neohrabaných“ časoch. Ide o akýsi „reinventing“ – návrat k vlastným koreňom, k tomu, čo hudobníkovi pomohlo kedysi úspešne odštartovať a pritom môže byť v dnešných „vyčerpaných“ časoch stále svieže.

V aktuálnych rozhovoroch Petty hovorí o súčasnosti ako o plastovej virtuálnej ére bez ideálov a pravdivosti. Podobnú myšlienku zachytíme aj v úvodnej, značne tvrdej sarkastickej skladbe o zlyhávajúcom americkom sne American Dream Plan B. Vyznenie textu podčiarkuje naštvaný a skreslene hrubý spev, ktorý nesie garážovo vrčiaci zvuk kapely. V inej piesni (Forgotten Man) vyjadruje zasa rozhnevané pocity osoby „odkopnutej“ spoločnosťou, pre ktorú jedinec nič neznamená.

Rozhnevaný pesničkár

V gitarových vyhrávkach popri hrubých Pettyho riffoch počujeme aj neštandardne výrazné kvílivé sóla jeho najbližšieho spolupracovníka Mika Campbella. V tomto zmysle sa nesie aj pieseň Fault Lines, ktorú zasa ženie dopredu basgitara iného veterána Rona Blaira. Tému prázdnoty súčasnej Ameriky Petty asi najjasnejšie formuluje v blues-rockovom shuffle Burn Out Town sloganom „nový cisár – rovnaké šaty.“

Najradikálnejšia skladba Playing Dumb triafa zvlášť tabuizované záležitosti – predstierania nemoty v súvislosti s prehreškami predstaviteľov katolíckej cirkvi. Nie je na každej verzii albumu, ale dá sa nájsť ako bonus digitálneho vydania. Pre milovníkov kalifornského zvuku však nechýba ani typický „pettyovský“ hit so zvonivými akustickými gitarami a chytľavým refrénom (Red River).

Album Hypnotic Eye je skrátka zmes na vyrušenie z pokojne plynúceho života. Predstavuje silnú, pesničkársky rozhnevanú výpoveď bez hráčskeho egoizmu, s energiou zlatých čias polovice 70. rokov minulého storočia.