Vznikajúca galéria súčasného umenia rozbehla kampaň, ktorou sa snaží vyjsť v ústrety tým, čo vravia, že umeniu nerozumejú.
Najprv to bol iba zhluk podivných slovíčok nejakého zvláštneho jazyka, ktorý sa objavil na plagátoch zastávok mestskej dopravy v Bratislave. Potom sa pri slovách bez zmyslu objavili tváre štyroch známych slovenských umelcov a umelkýň a odkaz na stránku nerozumiem.sk.
Dnes môžete na jednej z ôsmich zastávok v hlavnom meste vďaka umelcom, ktorí ich pretvorili, „vystúpiť“ ako hviezda, prezrieť si, ako vyzerá taká obyčajná zastávka, keď je poctivo zateplená, alebo sa z nej môžete nechať odviesť za vidinou ostrova Pála, kde ľudia žijú v šťastí a harmónii.
Zatiaľ nie je vôbec isté, či bude v šťastí a harmónii fungovať inštitúcia, ktorá je pod kampaňou podpísaná. Isté je len to, že do povedomia divákov chce Kunsthalle Bratislava (KHB) vstúpiť ako priestor, ktorého sa nemusia báť ani tí, čo do galérie jakživ nevošli a nad slovným spojením „súčasné umenie“ prevracajú očami.
Do oficiálneho otvorenia KHB zostáva presne mesiac. Prvá výstava s názvom Paradox 90. má hovoriť o výstavách v časoch mečiarizmu.
Osem umelcov vytvorilo v rámci kampane na Kunsthalle Bratislava dielo na zastávkach MHD. Martin Kochan tú svoju na Trnavskom mýte zateplil, Daniela Krajčová urobila mapu.
Zatiaľ bez šéfa
Fakty
Kunsthalle
je to typ galérie, ktorá sa venuje súčasnému domácemu a zahraničnému umeniu, pričom nevytvára vlastnú zbierku diel.
snahy založiť kunsthalle v Bratislave siahajú do polovice 90. rokov
medzičasom už vznikli galérie typu kunsthalle v Žiline - Nová Synagóga a Hala umenia v Košiciach
„Obdobie mečiarizmu je hanebným obdobím našich politických dejín, no v rámci progresívneho vizuálneho umenia vyvolalo obdivuhodnú rezistenciu, ktorá nepripustila ďalší kultúrny prepad. Náš projekt bude poctou jej hlavným aktérom a ich práci,“ hovorí o pripravovanej výstave kurátor Richard Gregor, ktorý je momentálne poverený riadením Kunsthalle.
Paradox 90. by mal predstaviť vybrané kurátorské projekty deväťdesiatych rokov, za ktorými stáli napríklad Zuzana Bartošová, Zora Rusinová, Katarína Rusnáková, Radislav Matuštík a ďalší. Na výstave okrem Gregora pracovalo sedem kurátorov, medzi nimi aj Juraj Čarný, ktorý v júli neuspel na konkurze o post šéfa KHB. Bol vtedy jediným kandidátom. Národné osvetové centrum, pod ktoré Kunsthalle organizačne patrí, už vypísalo nový konkurz. Prihlášky prijíma do 2. septembra.
KHB: Destinácia súčasného umenia
Za reklamnou kampaňou a celou vizuálnou identitou KHB stojí Martin Bajaník a jeho agentúra Brandy, ktorá vyhrala súťaž.
Základnou myšlienkou vizuálu je letiskový terminál. „Rovnako ako letiskový terminál je v tomto ponímaní Kunsthalle bránou do súčasného umenia. Z tohto pomyselného letiska môžu 'odlietať' slovenskí umelci do sveta a naopak svetoví, európski, umelci 'pristávať' na Slovensku,“ hovorí Bajaník. Aj preto dostala Kunsthalle Bratislava v rámci loga skratku KHB, ktorá má evokovať medzinárodný letiskový kód a predstavovať tak galériu ako „destináciu súčasného umenia“.
Dom umenia na Námestí SNP, ktoré sa 19. septembra otvorí pod značkou KHB - Kunsthalle Bratislava.
Peter Kalmus dáva každému možnosť "vystúpiť" ako hviezda. Plán všetkých ôsmich zastávok nájdete na nerozumiem.sk.
Späť k pôvodným plánom
Okrem vizuálnej identity pracovala KHB aj na úpravách Domu umenia na Námestí SNP.
Súťaž na rekonštrukciu priestorov, kde má sídliť priestor pre krátkodobé výstavy LAB, vyhralo štúdio gutgut. Dnes sa však od projektu dištancuje. Ich návrh podľa slov Zuzany Golianovej z KHB prevýšil finančné zadanie a nemohol sa realizovať v podobe, v akej ho predložili.
Medzičasom sa k plánom rekonštrukcie dostal architekt Oliver Kleinert. „Mám k tej budove istý vzťah, pamätám si ju ešte ako dieťa. Je to jedna zo stavieb, ktorým by mala byť venovaná pozornosť. Má totiž svoje kvality. Zistil som však, že pri jej úpravách nestojí nikto, kto by mal nejakú jasnú koncepciu a viedol jej rekonštrukciu smerom k obnoveniu pôvodných plánov jej autora. Dokonca nám tvrdili, že tie plány už ani neexistujú. My sme ich však našli a vyhľadali sme aj autora – pána Chorváta, ktorý žije v Nemecku. Chceli by sme ho navštíviť a v rámci rekonštrukcie obnoviť jeho pôvodné zámery, nie ich likvidovať,“ hovorí Kleinert. Svoju pozíciu v celom projekte však hodnotí ako dosť komplikovanú. „Som čosi ako dobrovoľník, ktorému na tej stavbe záleží a chce, aby to skrátka dobre dopadlo.“
Bude to umenie
Toto je len malý súhrn toho, čo sa za posledné mesiace s bratislavskou Kunsthalle udialo, opomínajúc napríklad kritiku umeleckej scény ku konkurzom na pozície jej kurátorov, ktorá prebehla v marci. Nielen tá dala tušiť, že devätnásty september zrejme nebude nijakým veľkolepým finále, ktoré upokojí všetky rokmi rozdúchavané vášne ohľadom tejto inštitúcie.
Z kampane je zrejmé, že KHB by veľmi chcela pôsobiť na budúcich návštevníkov ako sebaistá moderná galéria, na akú môžu naraziť v ktoromkoľvek európskom meste. Či sa jej to raz podarí, záleží najmä od toho, ako bude vedieť „rozchodiť“ organizačnú záťaž v podobe Národného osvetového centra, pod ktoré patrí. Ak to zvládne, bude to dozaista umenie a my potom radi napíšeme, že nerozumieme, ako to dokázali.
