MARTE KUBIŠOVEJ sa vraj bežne stávajú takéto veci: „Idem von so psami a zastaví pri mne auto. Pýtajú sa ma, kade sa ide do Krče. V Motole sa ma pýtajú, kade sa ide do Krče! Kým stihnem odpovedať, už na mňa kričia. Jéj, pani Kubišová! A ja som nenalíčená, strapatá, oblečená tiež parádne. Tak si vravím: Hm. To je teda dobré promo!“ O jednej z najväčších osobností českej hudby a spoločnosti vôbec nakrútila režisérka Olga Sommerová film Magický hlas rebelky, ktorý s prehľadom získal cenu divákov na júlovom festivale v Karlových Varoch. Potrebuje ešte iné promo, teraz, keď vstúpil aj do našich kín? Asi nie. Len samotná Kubišová asi nikdy neuverí, čo všetko pre ľudí znamená.
Vo filme sa o vás hovorí ako o démonickej žene. Ako vzniklo toto pomenovanie?
Netuším, kde to kto vzal. Možno to vyplynulo z líčenia, z toho, aké som mávala mihalnice. Ja som si démonická rozhodne nepripadala, no čo už, zvykla som si. Od prvého dňa, ako som vyšla na pódium, ma štylizovali do polohy ‚tvrďasky‘ alebo vampa. Taká bola aj moja prvá rola v pardubickom divadle, keď som začínala - dievča, ktoré každého otrieska o zem. Skrátka, džudistka. A pritom som spievala.
Ako jednu zo svojich základných charakteristík tiež medzi rečou uvádzate, že ste nezávislá a že ste fajčiarka. Nikdy ste sa nebáli, že vám fajčenie zničí hlas?
Vôbec. Hlas som si od prvého momentu nechránila. Len mi trochu rokmi klesol, dnes ho mám tak o kvintu nižšie - to ešte ujde. Ale to má aj Kája. Tomu dokonca klesol o sedem tónov, alebo o šesť.
Záležalo vám aspoň na tom, ako vyzeráte na obraze, vo videoklipoch? Mohli ste to nejako ovplyvniť?
To som teda nemohla. Akurát som poskytla svoju garderóbu.
Ako ste sa potom pred kamerou cítili?
No, moje začiatky boli dosť tristné. Keď sme nakrúcali seriál Jaroslava Dietla Pieseň pre Rudolfa III., tam už som sa pochlapila. Ale pri odovzdávaní Slávika? Za rok 1966 som dostala prvého – a keď som mala prehovoriť, bol to pre mňa hotový úder! S pánom Horníčkom sme sa pred začiatkom dohodli, že všetko odmoderuje sám, a on? Samozrejme, že sa mi prihovoril rovno v priamom prenose! Chytali ma mdloby. Hergot, veď sme boli dohodnutí! A nikdy som mu to nezabudla.
Prečo? Veď ste to zvládli.
Zvládla. Ale za cenu mŕtvice.
Tvrdí, že nie je žiadna hrdinka a rebelkou bola možno tak ešte v prvej časti kariéry. FOTO - MAFRA
Olga Sommerová nakrútila film aj o gymnastke Věre Čáslavskej, kým oslovila vás. Videli ste ho?
Videla. Ale Věra, to je úplne iná kategória. Veľká šampiónka, športový fenomén. Preto som sa aj bála, že zo mňa bude chcieť urobiť to isté.
Národnú inštitúciu? Tou už ste predsa dávno.
To áno... Ale na Věre vidno, aká bola vždy zapálená a pilná, akú radosť z medailí mala. Mne to bolo vždy fuk, to je to najhoršie. Mňa teda spevácka kariéra na zadok neposadila. Aj keď sme vystupovali s Golden Kids (s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom, pozn. redakcie), stále som hovorila: Decká, už máme dosť slušný honorár, mohli by sme tie naše vystúpenia trochu zredukovať. Vidím to tak na osemkrát za mesiac. Ale kdeže! Koncertovali sme skoro každý deň, presúvali sme sa od čerta k diablovi. Hrôza! Takže mne potom prišlo celkom vhod, keď ma odstrihli.
Toto znie naozaj trochu tvrdo.
