Literárium / Ján Buzássy
V jednej knihe Geralda Durrella o prírode Južnej Ameriky som sa dočítal o tajomnej žabe, ktorá má potomstvo obrovsky veľké. Malá žaba má veľké pulce, ktoré sa až postupne scvrkávajú na veľkosť svojej matky. Takým veľkým pulcom sa mi vždy zdala naša milá Bratislava. Rástla a rástla a na ostatné zabúdala. Nelichotivé prirovnanie od človeka, ktorý v nej žije od svojich detských rokov. Vtedy sa Bratislava začínala nafukovať. Boli vojnové roky, pri názvoch ulíc bol okrem slovenčiny aj názov v nemčine. Bola hlavným mestom. A po vojne naberala opäť na objeme.
Sedel som raz s básnikom Mariánom Kováčikom v kaviarni Grand (už nejestvuje) v Manderláku (ten jestvuje, ale Marián, žiaľ, nie) a pozerali sme z okna na zastávku električky číslo jeden, ako z nej vystupujú budúci vysokoškoláci, ktorí prišli vlakom z vidieka a v kufri si nesú mamine buchty. Všetko, čo sa na Slovensku narodí, aj tak skončí v Bratislave. Taká bola bratislavská mentalita. Pozrel som Mariánovi do očí a videl som v nich stredoslovenskú smietku. Tiež prišiel, ibaže trochu neskôr ako ja. Tento bratislavský centralizmus sa v nás len pomaly prekonáva.
Nebohý Ivan Kadlečík patril k tým študentom našej filozofickej fakulty, ktorí si duchovný rozmer Slovenska uvedomovali. Bol v skupine absolventov, ktorí sa vybrali na východ Slovenska posilniť tam kultúrnu sféru. Našli si tam zamestnania v školách, v televízii a v rozhlase, vo vydavateľstvách. Kadlečík vydával časopis Krok, ale iba krátko, lebo oživoval druh kultúry, ktorý vtedy nebol vrchnosťou žiadaný. Na jeho pobyt v Matičnom čítaní v Martine spomínajú mnohí, ale u mocipánov neuspel. Až jeho pobyt vydedenca v Pukanci mal dlhodobý ohlas na Slovensku i za hranicami. Jeho organ akoby prebúdzal spoločenské chvenie široko-ďaleko.
Slovensko tak malo viacero kultúrnych centier.
Stále vychádzam zo svojej bratislavskej ulity a som rád, že aj na miestach, kde Ivan Kadlečík zapaľoval ohníčky slovenskej kultúry, teraz, v ekonomicky nie ideálnej situácii ohníčky horia. Najmä východné Slovensko je cítiť aj v Bratislave. Autori z týchto krajov sú akísi originálnejší, ostrejšie vidiaci i píšuci. Je to cítiť aj v pošte, ktorá mi prichádza.
