Článok pokračuje pod video reklamou
Nemiestne o miestach
Na obrazoch Mareka Jarottu – aj na tom dnešnom – vídame verejné priestory, v ktorých sa denne hýbe masa ľudí, autor ich však zobrazuje bez jedinej figúry. Sústreďuje sa na priestory samotné: letiskové haly, zastávky metra, stanice, supermarkety, zábavné parky. Vidí ich ako anonymné nemiesta, stavby bez vlastnej identity.
Názov Nemiesta sa vzťahuje aj k priestoru na obraze, ktorý je zložený z viacerých vrstiev. Jarotta kombinuje fotografiu, grafiku, kresbu, maľbu. Najskôr jednotlivé architektúry namaľuje alebo vytlačí ako fotografiu, potom ich mechanicky zbrúsi a dotvára novými prvkami, a to opakovane.
Kurátorka Mária Janušová píše, že u maliara priam nekonečne pokračuje proces stavania a ničenia. Pevná architektúra sa opakovaným zbrusovaním a prepájaním mení na neistý, prchavý, až snový priestor na rozhraní abstrakcie a reality. Denne sa množstvo ľudí stáva súčasťou podobných interiérov a exteriérov.
Jarottu tieto nemiesta priťahujú a odpudzujú zároveň. „Sú akýmsi medzistupňom, za nimi čaká vytúžený cieľ, ale snažíme sa cez ne dostať čo najrýchlejšie, lebo sme v strese z davu alebo z obavy, že nestihneme vlak,“ hovorí. Jarottove Nemiesta sú pamätníkmi ľudských príbehov, ktoré sa v nich odohrali. Zachytáva ich v utopickom čase, keď sa v nich nikto nenachádza, a redukciou farebnosti zvýrazňuje ich sterilitu a jednotvárnosť. Zároveň tým nemiesta premieňa na spomienky či predstavy.
Dielo: Nemiesta 6, 84 x 316 cm, kombinovaná technika na papieri, 2013
Výstava: Somewhere to Somewhere. Marek Jarotta, SODA gallery, Školská 9, Bratislava, 25. augusta – 15. septembra 2014.
