Keď Michal Stolárik vošiel do viedenskej galérie TBA21, bol ohúrený. Úplne sa nechal vtiahnuť do viac ako hodinového záznamu performancie, počas ktorej islandský umelec Ragnar Kjartansson a The Visitors zahrajú pieseň. No nie hocijako.
Obľúbené dielo
Ragnar Kjartansson: The Visitors
Videoinštalácia, 64 minút
Princíp je veľmi jednoduchý. Každý z deviatich hudobníkov sa nachádza v jednej miestnosti starého vidieckeho sídla pri New Yorku a spojení sú iba slúchadlami, ktoré majú na ušiach, hudobne podfarbujú text bývalej Kjartanssonovej manželky Ásdís Sif Gunnarsdóttirovej s dookola opakovaným refrénom Once again I fall into my feminine ways.
„Čaro tohto diela spočíva v striedaní všetkých možných emócií, aké môže človek zažiť – melanchólie, smútku či radosti. Energia tejto ódy na lásku je vygradovaná priam divadelným spôsobom. A potom je tu vizuálna stránka. Postavy sú umiestnené do esteticky a kompozične dokonalých scenérií stovky rokov starého domu, s pôvodným historickým interiérom,” hovorí o monumentalite deväťkanálovej videoinštalácie Stolárik.
„Pritom koncepcia je až minimalistická. Nespomínam si na obdobný zážitok z umeleckého diela, ktorý by ma tak vtiahol do situácie.“
Každý sám a všetci spolu
Pre Michala Stolárika bolo úžasné pozorovať sústredenie a prežívanie konkrétnej situácie jednotlivých hudobníkov, ktorí sa museli spoľahnúť jeden na druhého.
To, že dielo bolo natočené súvisle a na jeden pokus, ešte zintenzívnilo spoločné prežívanie tohto jedinečného momentu.
„Každá projekcia mala svoj vlastný reproduktor, kde bol zvýraznený zvuk nástroja v miestnosti. Návštevník si teda mohol vybrať, či sa sústredí na jednotlivé projekcie, alebo to bude vnímať ako jeden celok. A, samozrejme, produkčne to bolo dokonalé. Na inštalácii bolo vidieť, že ak sú prostriedky, tak to vieš urobiť stopercentne,” podotýka kurátor.
Okamžitý zážitok
Na Islanďanoch je podľa neho fascinujúca ich muzikalita. Medzi hudobníkmi vidíme v The Visitors Ragnara, dve bývalé členky skupiny múm a je tu aj exklavirista Sigur Rós Kjartan Sveisson, v katalógu k The Visitors boli Sigur Rós definovaní ako „Wagnerian rock and roll band”.
„Nie som hudobný kritik,” hovorí Michal Stolárik, „ale fascinovalo ma, ako bola tá pieseň teatrálne poskladaná. Umenie vnímam cez to, ako na mňa zapôsobí. Mám rád aj diela, ktoré hneď nekričia a človek sa musí do nich ponoriť, sústrediť sa na hľadanie významu. Na druhej strane sú potom takéto jednoduché a úderné diela ako The Visitors, ktoré človeka dostanú a okamžite sa mu zaryjú pod kožu,” pokračuje Stolárik.
Akčné je blízke
O dvoch hodinách strávených v tejto galérii hovorí ako o jedných z najlepších práve preto, že sa nestáva často, aby jednému dielu venoval toľko pozornosti. No táto expozícia vraj prevyšovala všetky ostatné.
„Performancie, respektíve akčné umenie sú mi blízke,“ vysvetľuje, keď spomína na deň, keď prvýkrát zaregistroval tvorbu Ragnara Kjartanssona. Bolo to v roku 2009 na Benátskom bienále, kde realizoval šesť mesiacov trvajúcu performanciu s názvom The End. Aj na poslednom Benátskom bienále sa predstavil s dlhotrvajúcou hudobnou performanciou S.S. Hangover, kde skupina hudobníkov plaviacich sa po Benátkach repetitívne hrala skladbu počas celého trvania expozície,” dodáva Stolárik.
Juraj Kováčik, autor je editorom hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik
