Režisérka Sláva Daubnerová vybrala z textov siedmich autorov najpodstatnejšie motívy s cieľom konfrontovať rôzne názory.
Sedem hlavných hriechov – to je podtitul cyklu hier, ktorými sa divadlo Aréna pokúsilo pomenovať základné križovatky našich dejín od antisemitských prejavov prezidenta Jozefa Tisa až po dôsledky búrlivého kapitalizmu.
Vo štvrtok bude mať pri príležitosti 70. výročia SNP premiéru projekt nazvaný jednoducho Povstanie.
Ikonografia SNP
Zábery z osláv, kladenia vencov, ukážky z hrdinských filmov, piesne, fotky, sochy, zaslúžilí bojovníci s vyznamenaniami na hrudi… „Hráme sa s obrazmi Povstania, ktoré sa nám dostali pod kožu. Klišéovité či stereotypné asociácie rôzne kombinujeme, dávame do kontrastu i ironizujeme,” vysvetľuje režisérka novej produkcie Sláva Daubnerová.
Táto špecifická divadelníčka patrí aj medzi autorov, ktorých divadlo Aréna oslovilo, aby prispeli svojím pohľadom na túto tému. Spracovala výpovede asi päťdesiatich partizánok, na základe osobných rozhovorov či z toho, čo bolo v zachované v Múzeu SNP.
Do výberu sa napokon dostali ešte texty významného českého exilového dramatika i prozaika Pavla Kohouta, Ľubomíra Feldeka, Michala Hvoreckého, Evy Maliti-Fraňovej, Martina Čičváka a Petra Lomnického.
Zo siedmich rôznorodých textov vybrala Daubnerová najpodstatnejšie motívy, prepojila do výtvarno a pohybovej kompozície s cieľom konfrontovať rôznorodé názory. „Každá éra má iný vzťah k pamäti, každá generácia preto priniesla iný pohľad na SNP,“ vysvetľuje Daubnerová.
Silným motívom je u nej obraz ženy. „Povstanie vnímam ako emancipačný akt,” hovorí režisérka.
Povstanie bez prívlastkov
Inscenácia ponúka subjektívny pohľad na Povstanie, prívlastky „slovenské“ aj „národné“ boli z názvu inscenácie zámerne škrtnuté. Tvorcovia chcú tento „ojedinelý prejav aktivity“ nášho národa očistiť od ideológie, naopak podporiť vnímanie jeho paradoxov.
Jednotliví autori sledovali, ako sa SNP podpísalo na životoch konkrétnych ľudí, pracovali so spomienkami, ale aj deformáciami, významne sa v inscenácii využíva aj filmový archív.
Pomníky nádejám
Texty zjednocuje priestor pamätníka. Jeho inšpiráciou bolo množstvo pomníkov postavených k rôznych výročiam SNP, ktoré húfne vznikali od päťdesiatych rokov 20. storočia v štýle socialistického realizmu. Téma Slovenského národného povstania bola pre umenie socialistického realizmu veľmi dôležitá, stala sa dokonca najfrekventovanejšou historickou témou v dejinách slovenského umenia.
Ako napísal nemecký dramatik Heiner Müller v hre Hamlet stroj, pomník - stonásobné zväčšenie muža, ktorý tvoril dejiny - je skamenením nádeje. Meno hrdinu je vymeniteľné. Nádej sa nenaplnila.
V inscenácii sa okrem stálych spolupracovníkov divadla Aréna, ako sú Martin Hronský či Marián Prevendarčík, predstavia aj herečky z banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí Mariana Mackurová a Mária Šamajová či alternatívni herci ako Vladimír Zboroň z bratislavského divadla SkRAT a Vladimír Sadílek.
