O maľbách Patrície Koyšovej sa dá povedať napríklad to, že sú vzdušné, a platí to doslovne. Maľuje totiž pomocou kompresora.
Je to maličký priestor, no v podstate dokonalý – s krásne rovnými bielymi stenami a hladkou podlahou. Žilinská galéria Plusmínusnula sa ešte pred letom presunula z bývalých, síce väčších priestorov, do oveľa menších, no zato bližšie k miestu, s ktorým spolupracuje.
Na tretej výstave v priestore, ktorý je galériou a zároveň infocentrom Novej Synagógy, práve teraz nájdete jediné dielo. Keď budem veľká, chcem byť vodopád – nazvala rozmernú a zároveň i trochu rozmarnú maľbu jej autorka Patrícia Koyšová. Hovorí však, že nejde o nijaký detský sen, skôr o fantáziu dospelého človeka. „Vodopád je pre mňa symbolom veľkorysosti a slobody. Plynie, ale zároveň stojí na mieste. Je statický aj dynamický. Spája sa vo mne s viacerými romantickými predstavami, no zároveň je vytvorený pomocou vysokotlakového zariadenia na striekanie farby, s akým bežne pracujú maliari na stavbách a pri maľovaní bytov,“ vysvetľuje.
Do obrazu sa dá vojsť, vytvára diorámu, ktorá úplne naplnila priestor galérie. A hoci má celkom konkrétny názov, autorka pripomína, že väčšinou nechce, aby diváka obmedzila v identifikovaní motívu.
„Ide mi o divákovu predstavivosť, o jeho imagináciu. Dôležité je, aby sa pri mojich maľbách chcel zastaviť a nechal sa vniesť do motívu. Aby ich nekonzumoval ako všetky ostatné hotové obrazy, ktoré denne bez rozmýšľania spracúva, aj keď nechce, lebo sa im skrátka nedá vyhnúť.“
Keď budem veľká, chcem byť vodopád v žilinskej galérii Plusmínusnula, kurátorkou výstavy je Katarína Gatialová.
Udržať balans
Či sa to jej dielam darí, je otázkou vkusu, očakávaní i skúseností diváka s umením. Ona sama má na umení rada zážitok. „Je pritom jedno, či je to zážitok z materiálu, alebo z myšlienky. Musí však vo mne ostať ako pocit, ktorý sa ku mne dokáže vrátiť,“ hovorí Patrícia Koyšová.
Uvedomuje si, že jej maľby sú nielen na hrane medzi abstrakciou a realitou, ale že balansuje i medzi tým, čo je „už príliš“ a čo je ešte v poriadku.
„Veľmi dobre si uvedomujem, že stojím na hrane, z ktorej môžem ľahko padnúť do prílišnej ľúbivosti. Tá hrana je veľmi tenká a ja sa snažím zvládnuť to. Trávim veľa času v ateliéri, prehodnocujem jednotlivé obrazy a série, chcem, aby sa navzájom vyvažovali. Zároveň ma stále veľmi bavia kontrasty, ktoré tu vznikajú – využívam technický svet na vytvorenie malieb, ktoré často pôsobia až veľmi organicky či telesne. Maľujem abstrakciu, no sú za ňou i celkom osobné motívy. Nepredkladám ich však divákom ani si nad obrazmi nevylievam svoj smútok či zlosť. Všetky situácie, ktoré prežívam, sa v nich však premietajú.“
Waiting for Mamestra brassicae. 90x105cm, akryl na platne, 2012
Focus, 290cm, akryl na plátne, 2011
Barok 5, 105x90cm, akryl na plátne, 2013.
K štetcom sa nevráti
Motívy k nej prichádzajú postupne, niektoré objaví a začne na nich pracovať, k iným prichádza počas maľovania. Nikdy sa však nepokúša kopírovať nejaký motív doslovne či prepisovať na plátno fotografie. „Ak by som to takto robila, zabrzdilo by ma to. Zničilo by to môj zážitok z maľby, a hoci viem ovládať nástroj, s ktorým pracujem, a dokážem predvídať výsledok, často ma niečo prekvapí a privedie k celkom novým veciam.“
Jej maľby pôsobia ako detaily vytiahnuté spod mikroskopu či fotografie ďalekých vesmírnych zákutí a telies, všetko je to však iba fikcia. Fikcia, čo vzniká pomocou lakovníckej pištole a kompresora. „Prvý kompresor som si kúpila v akcii. Samozrejme, počula som už vtedy o technike airbrush, tá je však dobrá najmä na menšie veci a ja som chcela robiť na veľkých plátnach. Ku kompresoru, čo som vtedy kúpila, boli aj všelijaké doplnky napríklad hadica na dofukovanie pneumatík a ja som v tom všetkom videla obrovský potenciál,“ hovorí Koyšová so smiechom.
Po mope, ktorým najprv nahradila štetec, tak prišla na rad maľba vzduchom a doteraz jej vyhovuje. „Iste to nie je doživotná záležitosť. A ani nevravím, že je to moja autorská technika, na ktorú mi nikto nemôže siahnuť. Dnes to už predsa nikto nemôže povedať. A aj ja viem, že s kompresorom strávim ešte nejaký čas a potom pôjdem ďalej. K štetcu sa však už zrejme nevrátim. Skôr pôjdem ešte k väčším strojom.“
B Rh pozitiv, 90x105cm, akryl na plátne, 2013
Payn and air, 250x380cm, akryl na plátne, 2010
Hľadanie dokonalého tvaru,105x90cm, akryl na plátne, 2013
Bez konca, 400x300x40cm, akryl na plátne, 2012, foto Paťo Safko.
